Rozšírenie za 770 mld. mariek

Nemecko za ďalšie obmedzenia kandidátom

Rozšírenie EÚ môže počas prvých desiatich rokov stáť až astronomických 770 miliárd nemeckých mariek (393 miliárd eur). Tvrdí to pracovný dokument o finančných dôsledkoch rozšírenia, ktorý pre potreby rozpočtového výboru Európskeho parlamentu (EP) vypracoval nemecký poslanec Reimer Böge. Pri svojom odhade vychádza z predpokladu, že v roku 2004 vstúpi do EÚ desať nových krajín: Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Malta a Cyprus. Bulharsko s Rumunskom by mali nasledovať v roku 2008. Samotné Nemecko bude musieť podľa dokumentu zaplatiť až 30 percent celkových nákladov rozšírenia.

Böge pracoval pri svojom odhade s rôznymi kalkuláciami založenými na rôznych scenároch na roky 2004 - 2013. Náklady na rozšírenie by sa mali pohybovať medzi 510 a 770 miliardami nemeckých mariek (260 - 393 miliárd eur). Nemecký príspevok by pritom bol 150 až 230 miliárd mariek.

Najdrahšou súčasťou rozšírenia bude podpora poľnohospodárstva a infraštruktúry v nových krajinách, ktorá pohltí až 80 percent celkových nákladov. Ich výška závisí aj od toho, či Brusel poskytne farmárom z nových krajín priame platby alebo nie. Ak by podporu dostali, stálo by to úniu v rokoch 2004 - 2013 vyše 105 miliárd eur. Štrukturálna pomoc terajším kandidátom vyjde úniu na viac ako 170 miliárd eur.

Podľa Deutsche Bank bude stáť rozšírenie v oblasti poľnohospodárstva ročne 8 až 11 miliárd eur. Dresdner Bank zasa odhadla náklady na prijatie 10 krajín (okrem Bulharska a Rumunska) v roku 2005 na 44 miliárd eur.

Kandidátskym krajinám hrozí ďalšie obmedzenie ich práv. Nemecký minister hospodárstva W. Müller žiada, aby pre kandidátske štáty platili prechodné obdobia aj v oblasti služieb a bývania. „Podobne ako v prípade slobodného pohybu pracovných síl, by sme mali na európskej úrovni žiadať aj určité prechodné obdobia pre obmedzenú slobodu bývania a služby pre firmy a zamestnancov, ktorí sem chcú prísť z východoeurópskych kandidátskych krajín,“ uviedol Müller. Tým by sa zabránilo, aby východoeurópske firmy dostávali v Nemecku objednávky za podstatne výhodnejšie ceny než domáce subjekty.

(TASR/Hd)