Sociálne výpalníctvo nemôže byť záchranou

Štát stanovil pravidlá hry, musí ich však aj dodržiavať

Zákonné podmienky na zvýšenie dôchodkov sú splnené - kde však zobrať zdroje? To je základný problém Sociálnej poisťovne (SP). Členovia jej správnej rady v minulých dňoch pochválili krízový manažment za to, že odvrátil kolaps hroziaci v prvom štvrťroku, no jeho nebezpečenstvo stále nie je zažehnané. Podľa poslanca NR SR V. Tkáča klesnú podľa rozpisov zdroje SP a jej finančné prostriedky v júni na 28 mil. Sk, čo znamená praktickú platobnú neschopnosť tejto inštitúcie. Len na dôchodkoch vyplatí SP mesačne asi 6 mld. Sk. Optimistickejší je manažment a správna rada Sociálnej poisťovne. Iste preto, že aj keď oneskorene, SP už má na účte časť dlhu zdravotníctva, 1 mld. Sk. Ďalších 500 mil. Sk z oddlženia zdravotníckych zariadení, ako aj 710 mil. Sk z dlhu ŽSR je už vraj na ceste. Podľa nich peniaze postačia do konca augusta, keď má byť vo fondoch SP celkový zostatok 2,96 mld. Sk. A potom? Napríklad by mohla vstúpiť do platnosti novela zákona č. 274/1994, ktorá sa prerokúva na aktuálnej schôdzi parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní. Tá ráta s novým spôsobom vymáhania pohľadávok starších ako tri roky, a to ich postúpením na tretie osoby za úplatu. Zo sumy 51,4 mld. Sk, ktorú predstavovali pohľadávky ku koncu apríla, by sa to mohlo podľa riaditeľa SP M. Knitla týkať asi 10 mld. Sk. Často totiž ide o vyslovene fiktívne prostriedky už neexistujúcich firiem, a teda nevymožiteľné nijakým spôsobom. Pohľadávky stúpli len za minulý rok o 18,5 mld. Sk, avšak sú medzi nimi niektoré staré desať rokov - z obdobia federácie, ba i staršie. Odporcovia novelizovaného § 33, ktorý o postúpení pohľadávok pojednáva, si však myslia, že ak zákon v tomto znení vstúpi do platnosti, umožní vybraným firmám veľmi lukratívne obchody - za zlomkovú hodnotu sa niekto dostane k celej alebo takmer celej dlžnej sume! A navyše, aké metódy bude používať ten, komu sa podarí vymôcť sumu, ku ktorej sa poisťovňa roky nedokázala dostať legálnymi spôsobmi celé roky? Nebude to doslova sociálne výpalníctvo? Kritici tejto časti novely tiež považujú sa nesprávne, že metodika postupu nie je súčasťou zákona a správna rada ju pripraví až keď nadobudne účinnosť. Vedenie Sociálnej poisťovne tieto výhrady odmieta a tvrdí, že takto sa vytvorí šanca dostať sa aspoň k nejakým peniazom z pohľadávok. Dosiaľ si najlepšie pri ich vymáhaní počínali exekútori, dosiahli asi 10-percentnú úspešnosť. Preto každý výsledok nad 10 % bude poisťovňa považovať za úspech. Z potenciálnych 10 mld. Sk by to predstavovalo miliardu do fondov poisťovne.

Zdroje na zvyšovanie dôchodkov Sociálna poisťovňa nemá, musí ich teda nájsť štát. Reálne je zvyšovanie až od 1. januára 2002, no zákon, ktorý určuje podmienky - zvýšenie životných nákladov o 10 % a miezd o 5 % - nehovorí o tom, o koľko sa majú zvýšiť dôchodky. Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne zatiaľ neráta so zdrojmi na zvýšené dôchodky. Každé percento zvýšenia predstavuje 60 mil. Sk mesačne a v prípade, že by sa mali zvýšiť o 10 %, je nevyhnutné rátať na rok 2002 s dodatočnými zdrojmi vo výške 8 mld. Sk. Na to mieni správna rada predložiť štátu tri varianty riešenia. Štátu, pretože od roku 1995 prestal platiť na „svojich“ poistencov (neaktívne osoby) z pôvodne stanoveného vymeriavacieho základu vo výške minimálnej mzdy. V tomto roku platí pre „štátnych“ poistencov vymeriavací základ len 2400 Sk, no minimálna mzda je 4400 Sk. Ak by štát súhlasil s vymeriavacím základom 4400 Sk, znamenalo by to pre rozpočet SP 7,4 mld. Sk namiesto 3,1 mld. Sk. Niektorí členovia správne rady upozorňujú, že Národný úrad práce platí poistné len za tých evidovaných nezamestnaných, ktorí poberajú podporu. Za ostatných asi 400-tisíc občanov nikto do fondov SP neplatí. Pri vymeriavacom základe 2400 Sk by to však predstavovalo príjem SP vo výške 7,5 mld. Sk a pri základe 4400 Sk až 13 mld. Sk. Dodávam, že zástupcovia štátu v správnej rade SP považujú takýto spôsob zlepšovania stavu pokladnice za nesystémový. Je zrejmé, že ani ďalšie mesiace, ani budúci rok nebudú pre Sociálnu poisťovňu ľahké a je dosť pravdepodobné, že rozpočet roku 2002 pôjde v stopách súčasného, ktorý ráta s deficitom 5,4 mld. Sk.

Zuzana Krútka