Čo s čiernou prácou?

Komentuje Ladislav Kulik

„Fenomén práce, ktorá sa vykonáva v nesúlade s legálnymi podmienkami zamestnať sa a zamestnávať, čiže čiernej, vari najviac „zamestnal“ vládny kabinet na výjazdovom rokovaní pred týždňom v Košiciach. Už aj preto, lebo sa jej celkom dobre darí práve na východe, o čom svedčia štatistické údaje, podľa ktorých hoci počet evidovaných nezamestnaných dosahuje v niektorých okresoch kraja až 30 %, práve na tomto okolí štátu je najviac novouzatvorených zmlúv na stavebné sporenie i úložiek v bankách. Alarmujúcim je ďalší fakt, že z 550-tisícovej armády nezamestnaných na Slovensku je nad 20 % takých, ktorí poberajú podporu, pričom pracujú za čiernu mzdu. Rozkvitanie nelegálnej práce má neblahé dôsledky na verejné financie, deformuje podnikateľské prostredie. Kabinet ju teda minulý týždeň pomenoval a prijal niekoľko úloh na jej elimináciu vrátane väčšej ingerencie polície pri jej odhaľovaní a presadenia zákonných opatrení v parlamente. Nelegálna práca však nie je ničím novým na svete a bude sa jej dariť všade tam, kde má dobré podhubie. U nás je to napríklad existujúci sociálny systém, ktorý viac demotivuje ako motivuje. Skutočnosť, že napríklad šičku do odevárskych či obuvníckych fabrík na severovýchode Slovenska bolo ťažko zohnať z okolia, hoci registrovaných ľudí bez práce v podobnom fachu na úradoch práce bolo koľko len chcete, sme vedeli už za vlády V. Mečiara, ak nie ešte skôr. Chýbala a chýba im dodnes motivácia a neveľký rozdiel medzi mzdou a podporou v nezamestnanosti kompenzujú práve čiernou prácou, pričom ich miesta vo fabrikách často obsadzuje importovaná pracovná sila. Vláda dokonca priznala, že s touto problematikou sa zaoberali už na podobnom zasadnutí kabinetu v Prešove vo februári 2000, no k dostatočnému pokroku v jej riešení odvtedy nedošlo.