Infraštruktúra tŕňom v päte

Komentuje Robert Róm

Vývoj ekonomiky v roku 2000 z hľadiska cieľov hospodárskej, daňovej a menovej politiky a ich dosahu na hospodársku a sociálnu sféru bol značne rozporný. Na jednej strane sa vďaka konkrétnym krokom vlády podarilo zlepšiť situáciu v oblasti vonkajšej platobnej a obchodnej bilancie a napriek inflačnému pôsobeniu ekonomických balíčkov a pohybu cien ropy a plynu na svetových trhoch sa spotrebiteľská inflácia udržala na úrovni približne 8,4 % a jadrová inflácia vo výške asi 4,6 %. Pozitívnym krokom sa ukázalo spustenie procesu reštrukturalizácie bankovo-finančného sektora. Privatizácia bánk a ich doprivatizácia sú však len prvým krokom, ktorý z hľadiska ekonomiky ako celku musí byť nasledovaný ozdravením podnikového sektora. Nevyjasnenosť s nakladaním viac ako stomiliardovým balíkom klasifikovaných úverov posunutých do Slovenskej konsolidačnej môže však pri paralelnom pôsobení zákona o konkurze a vyrovnaní vytvoriť kritickú situáciu v podnikovej sfére so všetkými dosahmi na stabilitu ekonomiky, ako aj rozpočtovú a sociálnu sféru. Podnikateľské subjekty uvítali zníženie dane z príjmu právnických osôb na 29 %. Pozitívny efekt tohto kroku je nielen na strane podnikateľov, ale aj štátneho rozpočtu, kde toto zníženie predstavuje zvýšenie príjmovej časti z tejto dane tak za minulý rok, ako aj prvý štvrťrok roku 2001. Je len na škodu veci, že toto zníženie bolo devalvované zvýšením nepriamych daní a odvodov, čím sa celkové daňové a odvodové zaťaženie mierne zvyšovalo, čo má z hľadiska oživenia ekonomiky negatívne dosahy.

Predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory P. Mihók je toho názoru, že proinvestičné prostredie by pritom nemalo znevýhodňovať domáce podnikateľské subjekty, ktoré by mali mať rovnakú šancu na využitie tých výhod, ktoré sú poskytované zahraničnými investormi. V tejto súvislosti je však potrebné pripomenúť, že budovanie infraštruktúry na Slovensku zabezpečujú najmä zahraniční investori. Je nesporné, že sa tak stalo aj z toho dôvodu, že SR sa stala členom OECD a krajiny EÚ prejavujú väčší záujem o investovanie na Slovensku. Práve budovanie infraštruktúry je dôležité pri odstraňovaní izolácie mnohých miest na Slovensku, ktorá odrádza zahraničných investorov budujúcich priemyselné parky zabezpečujúce rozvoj podnikateľského prostredia a zamestnanosti.