Nápady a finančné suchoty

Malý podnikateľ musí denne zápasiť o prežitie

Firmu NTC (New Technology Centre) založili štyria spoločníci, medzi nimi Ing. Jozef Vrlík, na prelome rokov 1991 a 1992 so zameraním na inovatívne, hlavne vákuové technológie. Navrhovali konštrukcie a vyrábali vákuové high-tech zariadenia určené na povlakovanie kovov tvrdými superoteruvzdornými vrstvami na báze karbidu, nitridu titánu a wolfrámkarbidu. Tvrdosť nanášaných vrstiev niekoľkonásobne prevyšuje napríklad tvrdosť chrómu. Už vtedy mali vypracované technologické návrhy na uhlíkové povlaky s diamantovou štruktúrou, avšak na Slovensku sa nenašla žiadna firma, ktorá by know-how dokázala efektívne zužitkovať. Podobné vákuové vrstvy sa však dnes už v Japonsku bežne nanášajú napríklad na hlavy videorekordérov. Ak by ponuku firmy v tom čase niekto na Slovensku akceptoval, dokázala by okrem iného vyrábať aj rôzne endoprotézy (umelé kĺby) lacnejšie, no

tej istej kvality,

ako sú dovážané. Aj plazmou aktivovaná vákuová technológia CVD na povlakovanie kovov a plastov v ich malej výrobnej hale sotva prežíva. Darmo úplne nahradzuje galvanickú technológiu povrchových úprav komerčných dielcov automobilov, spotrebnej elektroniky a iných domácich spotrebičov, aby dostali kovový vzhľad. Galvanizovanie, hoci je zdrojom ťažko likvidovateľných odpadov, je predsa o niečo lacnejšie ako vákuová technológia (pri väčšej sériovosti by zrejme nebola), a to je dnes rozhodujúcim činiteľom takmer u každého objednávateľa. Pritom keby si uvedomili podstatne vyššiu životnosť takto upravených rezných nástrojov na obrábanie kovov, prišli by na to, že začiatočné, hoci vyššie investície sa vrátia a navyše menej by ubližovali životnému prostrediu. Podobne je to aj so súčiastkami, ktoré podliehajú oteru: zníži sa ich trenie.

Jozefa Vrlíka neskôr začal znepokojovať trend zvyšovania cien energetických médií, ktorý je jedným z rozhodujúcich činiteľov v existencii každej firmy, nevynímajúc jeho vlastnú. Preto sa rozhodol venovať otázkam zmierňovania dôsledkov rastu cien benzínu, nafty, plynu, elektrickej energie odrážajúcej sa v priamej úmere v konečnej

cene výrobkov

a založil ďalšiu firmu NEAT (Nová energetická alternatíva) v priestoroch VSS, ktoré mu ponúkli aj v najťažších chvíľach prístrešie. Tam začal oživovať nápady zariadení úsporných nielen na ich energetické potreby, ale aj na zaťažovanie životného prostredia. Tak vznikli projekty nízkoteplotných a expanzných motorov, rekuperácie energie brzdenia vozidiel v mestskom dopravnom režime, ich plynofikácie i ďalšie. Prečo tieto okolnosti nútia konateľa firmy s mnohoročnými skúsenosťami konštrukčného a vývojového pracovníka uvažovať nad možno ešte ďalekou budúcnosťou Slovenska a radšej nerobiť to, čo prinesie „rýchle peniaze“? „Štruktúrou pracovných síl a výrobných kapacít je Slovensko ťodsúdenéŤ na vývoz. Doterajší vývoj exportnej štruktúry však ukazuje, že pridaná hodnota exportovaných slovenských výrobkov je nízka, často sa vyvážajú len suroviny, ľudská práca a kreativita je len málo zastúpená vo finálnom výrobku. Takýto stav je tiež jedným z dôvodov vysokej nezamestnanosti,“ odôvodňuje svoje počínanie J. Vrlík.

Keďže má ustavične pred sebou fenomén obmedzenosti primárnych surovín a energetických zdrojov, považuje za nevyhnutné strategicky sa zamerať na technológie umožňujúce úspory surovín a energií. „Takéto technológie majú aj vysokú pridanú hodnotu, pretože obsahujú aj know -how a rozhodujúci podiel ľudskej práce zhmotnenej vo finálnom výrobku. Na ich vývoj sú v zahraničí poskytované granty, o ktoré je možné verejne sa uchádzať, pričom ich vyhodnotenie je priehľadné, dokonca už aj na internete,“ zdôrazňuje. A tu bude zrejme

kameň úrazu,

ktorý ho trápi. Firma sa totiž od roku 1995 stále uchádzala na ministerstve hospodárstva o udelenie niektorého z vypísaných grantov. Na príslušné miesta odoslal niekoľko vývojových progresívnych projektov. Vždy však dostal rovnakú odpoveď zhrnutú v niekoľkých slovách: váš projekt zamietame – bez akéhokoľvek bližšieho vysvetlenia. Ako spätne zisťoval, odmietavé stanoviská boli údajne pre formálne chyby, nie pre samotnú myšlienku v projekte, a tu mu chýba spomínaná transparentnosť, ktorá u nás ešte pokrivkáva za internetovým spôsobom oznamu. Skutočnosť je taká, že nikdy žiadny grant nedostal.

Dobrých myšlienok, ktoré mu napadajú, sa ani napriek okolnostiam nevzdáva. Hoci pri nedostatku financií realizácia trvá dlhšie, dokáže združiť okolo seba špičkových pracovníkov, ktorým, podobne ako jemu, často ide o to dokázať opodstatnenosť nápadu. V spolupráci s tamojšími VSS už postavil niekoľko funkčných vzorov nízkoteplotných motorov. Ich zdrojom energie je namiesto spaľovania fosílnych palív akékoľvek nízkopotenciálne teplo: slnečná energia, akumulované teplo získané z rozdielu teplôt medzi dňom a nocou v tropických oblastiach, v našich podmienkach priemyselné odpadové teplo, teplo podzemných vôd a kompresné teplo. Napríklad v SPP sa na kompresiu zemného plynu pri tranzite používajú výkonné turbíny. Teplo získané stláčaním tohto média, ako aj spaliny plynových turbín poháňajúce kompresory (inak nevyužité) sa môžu ďalej využiť na doplnkovú výrobu elektrickej energie „zadarmo“. Podobná situácia vzniká pri dekompresii zemného plynu z vysokého tlaku na stredný tlak v regulačných staniciach, kde sa marí bez úžitku veľké množstvo energie. Ním vyvíjaný expanzný motor paralelne pripojený k regulačnej stanici

ako by-pass,

dokáže aspoň časť takejto energie efektívne využiť napríklad na pohon elektrického generátora alebo iného technologického zariadenia. Malá elektráreň poháňaná expanzným motorom je ekonomicky podľa jeho prepočtov efektívnejšia ako malé vodné elektrárne.

Projektov J. Vrlík má ešte viac. Na plynofikáciu mestských autobusov, ktorý podporuje aj riaditeľ Dopravného podniku mesta Košíc Ing. Igor Reiprich, i na zariadenie, ktoré by eliminovalo energetické straty dopravných prostriedkov pri brzdení a ich opätovnom rozbiehaní v MHD, kde sa to opakuje na každej zastávke, a tam sa stráca asi 40 % z objemu pohonných látok. V rozhovore J. Vrlík poznamenal, že brzdenie je marenie energie. V tomto prípade to naozaj platí aj všeobecne, aj konkrétne. Brzdiť človeka, ktorý chce svojimi nápadmi pomôcť domácemu hospodárstvu, nie je namieste a je naozaj marením energie. Aj jeho, pretože ak nepochodí doma, ponúkajú sa možnosti za hranicami Slovenska.

Ladislav Kulik