Najdôležitejšie v daňovej sfére?

Do ankety Hd pred piatkovým 44. zhromaždením Hospodárskeho klubu o prístupoch k daňovej reforme s ministerkou financií SR B. Schmögnerovou prispel aj nominovaný na Zlatý biatec 2001 Ing. Ján Blcháč, PhD., generálny riaditeľ Liptovská mliekareň, a. s., Liptovský Mikuláš.

- Daňová politika štátu je zložitý a veľmi citlivý mechanizmus na to, aby sme mohli vynášať jednoznačné odporúčania bez rešpektovania širších súvislostí. Výber daní by mal v zásade uspokojiť krytie existujúcich nevyhnutných výdavkov na zabezpečenie funkcií štátu. Tieto funkcie sa pritom v procesoch transformácie od plánovanej k trhovej ekonomike a v prostredí prístupového procesu do EÚ a ďalších medzinárodných

zoskupení menili a menia. Dane môžu pokrývať výdavky len v prípade, keď sú reálne, teda nie vo forme daňových nedoplatkov. Za absolútne prioritné v daňovej oblasti považujem jasné vízie na obdobie

minimálne 3 - 5 rokov pri súčasnom zabezpečení status quo existujúceho stavu pred jej schválením, nadobudnutím účinnosti a realizáciou. Niekoľko desiatok zmien zákona o dani z príjmov v roku 2000 napríklad zbytočne zaťažovalo manažmenty firiem ich štúdiom, pochopením, pripomienkovaním a následným uplatňovaním. Bez určenia poradia možno v súvislosti s daňovou reformou otvoriť diskusiu

o nasledujúcich témach:

- Bolo vskutku nevyhnutné z hľadiska harmonizácie našich daňových predpisov s legislatívou EÚ pristúpiť k zvýšeniu sadzby DPH na potraviny zo 6 % na 10 %? Zníženie DPH z terajších 10 % na 5 %, podobne ako je to v Česku, či na 0 %, by mohlo prispieť k oživeniu domácej výroby a spotreby základných životných potrieb, predovšetkým potravín. Samozrejme, za predpokladu, že by toto zníženie bolo rešpektované v celej vertikále cien, od cien výrobcov cez ceny spracovateľské až po ceny spotrebiteľské.

- Daň z nehnuteľností významne zaťažuje ekonomiku každej firmy, ktorá podniká s nehnuteľným majetkom. Vari by bolo zaujímavé uvažovať v rámci pripravovanej daňovej reformy o jasnejšom vymedzení diferenciácie jej výšky podľa štatisticky preukázanej priemernej miery rentability v jednotlivých

odboroch výroby a služieb. Toto vymedzenie by mali následne rešpektovať a realizovať správcovia tejto dane.

- Viac ako rýchle riešenia v oblasti redukcie existujúcich daní by malo prihliadať na znižovanie odvodového zaťaženia podnikateľov. Keďže sú vysoké odvody do fondov na dnešný deň zdôvodňované vysokou spotrebou v nadväzujúcich odvetviach, ktoré sú z týchto zdrojov financované, začiatok riešenia problému vysokého odvodového zaťaženia možno hľadať v reformách, ktoré sa musia urýchlene uskutočniť. Čím skôr sa uskutočnia, tým skôr sa môžu uplatniť rozvojové impulzy.

- Ak by v záujme podpory podnikateľov rôznymi daňovými úpravami vznikli dočasne (2 - 3 roky) „diery“ v daňových príjmoch, je možné ich uhradiť v reálnom čase z očakávaných výnosov z privatizácie.

- Možno súhlasiť s názorom, že ďalším znižovaním sadzby dane z príjmu právnických osôb by sa v konečnom dôsledku naplnili príjmy do štátneho rozpočtu a podnikateľom by sa vytvoril väčší priestor na investovanie z vlastných zdrojov. Motivácia na investovanie predovšetkým do moderných technológií, ale aj do vzdelávania a zvyšovania kvalifikácie pracovníkov by mala byť prioritným záujmom štátu. Ak sa podporí táto potreba iným spôsobom, napríklad investičnými daňovými úvermi či poskytnutím možností zrýchleného odpisovania alebo inej možnosti úpravy daňového základu, dospeje sa k tomu istému cieľu.

S daňovou reformou súvisí, samozrejme, viacero opatrení vrátane redukcie počtu daňových úradov a ďalšie opatrenia, ktoré by mali priniesť odľahčenie do celého zložitého daňového mechanizmu.