Program nie je reálny...

Štátne riadenie hrobárom aktivít spolkov

Slovenský šport hľadal na II. celoštátnej konferencii koncom minulého mesiaca v Bratislave víziu pre budúcnosť. Takmer 150 delegátov sa zúčastnilo diskusie o Národnom programe rozvoja športu do roku 2010. Priebeh konferencie ukázal, že štátny sektor reprezentovaný viac-menej Ministerstvom školstva SR a spolková sféra športu, nemajú na viaceré otázky tejto problematiky jednotný názor. Jeden z najostrejších pohľadov na „program...“ prišiel z najväčšej organizácie, ktorá združuje základné články spolkovej telesnej kultúry. „Národný program rozvoja športu je na vyššej kvalitatívnej úrovni, ako boli jeho predchádzajúce verzie, no myslíme si, že má stále veľké rezervy,“ povedal na úvod svojho diskusného príspevku Ľubomír Dobrík, generálny tajomník Asociácie telovýchovných jednôt a klubov Slovenskej republiky (ATJK SR).

Podľa telovýchovných jednôt a klubov je program priveľmi zameraný na riešenie problémov a úloh štátnej športovej reprezentácie, vrcholového športu a útvarov športovo talentovanej mládeže. Tie podľa štatistík zahŕňajú iba necelých 10 percent populácie zapájajúcej sa do organizovaných foriem športu, telesnej výchovy a turistiky. „Riešenie problémov a úloh výkonnostného športu a športu pre všetkých v Národnom programe je riešené iba okrajovo. Národný program teda nie je dostatočne proporcionálny,“ konštatoval Ľ. Dobrík a nezostal iba pri tejto kritike. ATJK SR za veľký nedostatok považuje fakt, že Národný program posilňuje centralistické prvky riadenia. „Treba si uvedomiť, že šport sa robí predovšetkým v záujmových združeniach občanov. Štátne riadenie sa u nás ani v minulosti neosvedčilo a bolo prakticky hrobárom aktivít občanov,“ museli si vypočuť nepríjemne znejúce slová aj najvyšší predstavitelia telovýchovy a športu na čele s ministrom školstva Milanom Ftáčnikom a predsedom SOV Františkom Chmelárom. V príkrom rozpore so snahou centralizovať riadenie vyznieva úloha pre TJ a kluby, aby zabezpečili prípravu športovcov s cieľom reprezentovať vo výberoch mesta, regiónu a napokon i štátu. Otázne je, podľa ATJK SR, kto si osvojuje právo dávať takúto úlohu dobrovoľnému spolku občanov a ako mu chce pomôcť, aby ju plnil, ak na druhej strane je celkom jednoznačne určený tok peňazí na zabezpečenie komplexnej starostlivosti o vrcholových športovcov. „Na splnenie iba tejto úlohy by nestačili všetky finančné prostriedky určené na oblasť telesnej kultúry. Aj preto sú niektoré úlohy Národného programu rozvoja športu nereálne,“ konštatoval zástupca telovýchovných jednôt a klubov.

Martin Sládek