Belgicko dátum neprinesie

Pozíciu k voľnému pohybu kapitálu schváli EK neskôr

Brusel (TASR) - Rozšírenie bude jednou z priorít belgického predsedníctva v EÚ, ale konkrétnych dátumov vstupu sa kandidátske krajiny zrejme nedočkajú ani na decembrovom summite pätnástky v bruselskom Laekene. Vyplynulo to z dnešného vyhlásenia belgického premiéra Guy Verhofstadta, ktorý v Bruseli predstavil program predsedníctva svojej krajiny v EÚ. „Nie je najdôležitejšie hľadať cieľové dátumy, ale riešenia problémov, ktoré existujú v rokovaniach s kandidátmi,“ vyhlásil Verhofstadt. Belgické predsedníctvo v EÚ sa začne 1. júla a potrvá do 31. decembra 2001. Belgicko mieni podľa Verhofstadta dodržať „cestovnú mapu“ prístupových rokovaní, ktorú vlani v decembri predložila Európska komisia (EK). Za najdôležitejšie v tejto etape považuje predseda belgickej vlády schopnosť pätnástky dohodnúť sa na spoločných rokovacích pozíciách v kľúčových oblastiach celého procesu, ktorými sú okrem iných voľný pohyb osôb či poľnohospodárstvo.

Celkovo si belgické predsedníctvo vytýčilo až 16 priorít. Okrem rozšírenia ide najmä o prípravu na zavedenie spoločnej meny euro od 1. januára 2002, pokrok v sociálnej oblasti, spoločnej azylovej a imigračnej politike, zlepšovanie kvality života, posilnenie vzťahov s tretími krajinami ako USA a Rusko a najmä diskusiu o budúcnosti Európy. Decembrový summit EÚ by mal priniesť ambicióznu Laekenskú deklaráciu, ktorá vytýči agendu, časový rámec a spôsob ďalšej diskusie o budúcnosti Európy. Podľa Verhofstadta musí ísť o globálny európsky projekt, ktorý dá odpoveď na otázku, „ako usporiadať politický život v rozšírenej únii“.

Návrh spoločnej pozície EÚ pre rokovania s kandidátskymi krajinami ku kapitole voľný pohyb kapitálu schváli EK až koncom tohto alebo začiatkom budúceho týždňa, hoci pôvodne tak mala urobiť už dnes. Podľa bruselských zdrojov komisia rozhodla, že návrh nevyžaduje diskusiu v kolégiu komisárov, ktoré zasadalo včera, a bude schválený na úrovni sekretariátu EK v piatok alebo v pondelok.

Očakáva sa, že komisia navrhne päťročné prechodné obdobie pri predaji nehnuteľností s cieľom druhých rezidencií a sedemročný odklad predaja poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Návrh potom predloží členským štátom EÚ, ktoré majú v rukách definitívnu podobu rokovacej pozície.

Kandidátske krajiny by Brusel takýmto návrhom uspokojil iba čiastočne. V prípade predaja pôdy totiž Slovensko, Česko i Maďarsko žiadajú desaťročné prechodné obdobia, Poľsko dokonca až 18-ročný odklad. Pri nehnuteľnostiach sa Slovensko svojej požiadavky na päťročný odklad nedávno vzdalo, Maďarsko, Poľsko a Česko na nej zatiaľ trvajú.