Bushov protiraketový štít proti skutočným hrozbám

Bude nákladný systém aj efektívny?

„Musíme preskúmať všetky možnosti a vyvinúť obranu, ktorá bude efektívna proti skutočným hrozbám, musíme súčasne vyslať svetu signál, že naša krajina sa po skončení studenej vojny zhostí svojej zodpovednosti, ktorou je udržanie mieru vo svete, tým, že zníži počet svojich útočných jadrových zbraní.“ Šestnásťminútové vystúpenie prvého muža svetovej veľmoci číslo jeden, ktorý však zároveň zdôraznil, že USA nepodniknú žiadne jednostranné opatrenia týkajúce sa strategickej stability, nebolo prekvapením. Vari až na možnosť prísľubu jednostrannej redukcie jadrových zbraní zo strany USA a na to, že ho Rusko, Čína a v podstate aj väčšina spojencov nečakala tak skoro. Veď s ruským kolegom Putinom sa má G. W. Bush stretnúť až na budúci mesiac počas stretnutia krajín G7 a Ruska. A aj Nemecko napr. vítalo ešte koncom marca prostredníctvom svojho kancelára Schrödera ochotu otvoriť diskusiu o potrebe amerického protiraketového štítu (NMD) v súčasnom globálnom, predovšetkým však spojeneckom (NATO) bezpečnostnom systéme s kolegami z aliancie. Potvrdenie o odštartovaní NMD, hoci dosť vágne, je však na svete, a všetci okrem USA a Veľkej Británie, ktorá „chápe a súhlasí s obavami USA z rozširovania nukleárnych zbraní a zbraní hromadného ničenia vo svete“ (premiér T. Blair), si kladú otázky, či je NMD skutočne potrebná, a najmä či neodštartuje preteky v budovaní národných bezpečnostných systémov. Veď napr. minister zahraničných vecí Ruska, ktorý sa chystá tento mesiac do Washingtonu, si chce nechať rozmeniť na drobné aj fakt, že Bush pri obhajobe protiraketového systému v Kongrese ani raz nepoužil slovíčko „národný“.

Účelom nového systému protiraketovej obrany USA je zachytiť nepriateľské hlavice a zničiť ich ešte pred dopadom na americké územie. Samozrejme, okrem USA má chrániť aj ich spojencov, a to od nepriateľských, resp. „nekontrolovateľných“ krajín a ich „vydieraniu“. Do roku 2004, keď má byť pripravený na spustenie, sa naň vyčleňuje 60 mld. USD (popri ročných rozpočtoch na obranu), aj keď podľa predstaviteľov Pentagónu ani táto suma rozhodne stačiť nebude. Okrem toho nešpecifikovateľnosť NMD vychádza z toho, že aj Bush si uvedomuje, že súčasné technológie nie sú zatiaľ zrelé na takýto náročný systém. Potvrdzujú to aj analytici, ktorí tvrdia, že systém nebude schopný zabrániť malým nukleárnym a biologickým zariadeniam, ktoré by sa na územie USA alebo európskych spojencov dostali napríklad na palube lietadiel. Tvrdia aj to, že systém nebude stopercentne efektívny proti všetkým raketám, čo znamená, že hrozba hromadných protiopatrení bude naďalej základom americkej nukleárnej doktríny. „Systémy, podľa mňa, nemusia byť stopercentne perfektné, ale sú v ranom štádiu vývoja,“ tvrdí na obranu napr. Rumsfeld.

Keďže však tento systém bude používať technológie na zemi, v mori a vo vzduchu, dostáva sa na ostrie noža so stále záväznou rusko-americkou zmluvou o protiraketovej obrane (ABM), ktorú ešte v roku 1972 podpísal R. Nixon a L. Brežnev. Bush sa preto opatrne snažil vyhnúť tomu, aby potvrdil, že ABM považuje za mŕtvu, resp. ju mieni porušiť. Len vytvoriť novú „štruktúru“ budúcich vzťahov s Ruskom vychádzajúcich zo spomenutej zmluvy ABM. Bush preto prišiel s protiponukou, týkajúcou sa najmä Ruska. Za „nahradenie“ ABM ponúka aj jednostrannú redukciu nukleárnych zbraní, ktorých stav sa teraz pohybuje okolo 7000, a to až na 1000 hlavíc, teda pod počet, ktorý žiada zmluva START 2 a následne START 3 (2500 hlavíc).

Bush teda ponúka pokračovanie v odzbrojení výmenou za obranný systém, ktorý by nebol namierený proti Rusku, ale proti nepriateľským krajinám. Zo šiestich takýchto krajín však ani Kuba, ani Sudán a Líbya hrozbu, že vybudujú moderné zbrane, nepredstavujú. Zostáva KĽDR, Irán a pravdepodobne najmä Irak, aj keď náklady všetkých týchto „nekontrolovateľných krajín na obranu nie sú ani 2 % (15 mld. USD ročne) z celosvetových nákladov. Je preto zrejmé, že za budovaním NMD sú najmä vojenské loby, ktoré mali strategické slovo aj vo voľbách. Už teraz je zrejmé, že najväčšie zákazky má v rukách Boeing, TRW a Lockheed Martin pracujúce úspešne na súčasti systému - Airbone Laser Programe. Bush je v podstate úprimný. NMD by tak či onak neskôr uzrelo svetlo sveta, bez rozdielu demokrata či republikána v Bielom dome. Veď aj Clinton už pred ôsmimi rokmi koketoval s podobným programom, avšak pre nedostatočnú technológiu tento krok neurobil. Bush to riskol, teraz však záleží, ako ho vysvetlí počas turné v európskych krajinách a na stretnutí s ruskými a čínskymi predstaviteľmi. Pretože práve oni to môžu brať ako výzvu brániť sa proti „porušeniu ABM“ (Moskva) a začať preteky v budovaní obranných systémov. Teda bez nadnesenia - v zbrojení.

Slávka Blazseková