Lepšie byť neplatičom

Komentuje Zuzana Krútka

Snehovú guľu pohľadávok vyše 50 mld. Sk, ktorá rok čo rok nabalí viac, ako z nej ubudne, tlačí pred sebou Sociálna poisťovňa. Jej hospodárenie je garantované štátom a keby jej fondy vyschli, „niekde“ sa prostriedky na výplatu dôchodkov a nemocenských dávok nájsť musia. Horšie je to s valorizáciou dôchodkov, pre ktorú sú zákonom stanovené podmienky: Veď 10-percentné zvýšenie životných nákladov je priemerné 5-percentné zvýšenie miezd. Zákon nehovorí o tom, o koľko sa má valorizovať, ani o tom, kde na to má poisťovňa vziať. Logicky vzaté, pri zvýšení miezd by malo plynúť do jej fondov viac peňazí a poisťovňa by nemusela čakať na ministerstvo financií a rozhodnutie vlády. Platila by zo svojho. Že to tak nie je, má na svedomí aj každoročná licitácia o tom, z akej sumy bude štát a Národný úrad práce platiť za „svojich“ poistencov. Na tento rok určil parlament zákonom o rozpočte štátu vymeriavací základ 2400 Sk, v predchádzajúcom roku to bolo 2700 Sk, no je to tak od roku 1995, keď sa po prvý raz upustilo od vymeriavacieho základu vo výške minimálnej mzdy. K tomu prirátajme, že najväčšími dlžníkmi sú štátne firmy: Železnice SR a zdravotnícke zariadenia. Okrem nich poľnohospodárske organizácie a strojárske podniky, ktoré kolabovali pod tlakom konverzie a nedostatku prostriedkov začiatkom 90. rokov.

Samozrejme, výpadok v príjmoch Sociálnej poisťovne spôsobuje aj vysoká nezamestnanosť - veď NÚP platí - aj to z vymeriavacieho základu 2700 Sk - len za tých evidovaných nezamestnaných, ktorí poberajú podporu. Za ďalších 400-tisíc neplatí nikto. Nemožno sa preto čudovať, že správna rada poisťovne (okrem zástupcov štátu v nej) navrhuje, aby štát platil aj za nich. Novela zákona o sociálnom zabezpečení, o ktorej teraz rokuje NR SR, prichádza s niekoľkými možnosťami ako zmenšiť snehovú guľu dlhov, na ktorej sa asi 60 percentami podieľajú penále. Okrem možnosti odstúpenia pohľadávok iným subjektom, od ktorého si vedenie poisťovne sľubuje možno vyšší prítok do fondov, ako je reálne, určite sa aspoň poriadne odkrojí z balíka pohľadávok. Ten istý efekt bude mať prípadné odpísanie pohľadávky. K tomu môže podľa návrhu novely pristúpiť poisťovňa z vlastného podnetu. Aj keď riaditeľ Sociálnej poisťovne M. Knitl tvrdí, že sa odpísanie týka len penále, ktoré by však v budúcnosti podľa tejto novely už nesmelo prerásť hodnotu istiny, v jej návrhu s dátumom 23. apríla 2001 sme nič také nenašli. Ak by ho poslanci schválili v tejto podobe, nakoniec by sa asi aj oplatilo byť neplatičom.