Budúca daňová politika?

Aj „investičný úver“ a korekcie v odpisoch

Na rokovanie vlády je okrem iných materiálov predložený i návrh ministerky financií na daňovú reformu, presnejšie náčrt budúcej daňovej politiky. Čo z neho vyplýva? V prvom rade sa má posilniť úloha majetkových daní. Daň z nehnuteľností má byť stanovená na hodnotovom princípe (aby základ pre daň bola trhová hodnota majetku). Znova je snaha zaviesť toľko kritizovanú daň z dopravných prostriedkov, ktorá by mala nahradiť súčasnú cestnú daň. Ide o daň majetkového typu, s cieľom zaťažiť vlastníctvo dopravného prostriedku alebo jeho používanie. Nepredpokladá sa zvýšenie daňového zaťaženia používateľov, s čím však možno uvažovať len prípade, ak by nezasiahla i nepodnikateľov. Pokiaľ ide o DPH, okrem úprav sadzieb sa má v budúcnosti zmeniť aj spôsob vyberania tejto dane pri pohybe tovaru v rámci spoločného trhového priestoru. Mal by odpadnúť štandardný hraničný režim a zaviesť sa špeciálny režim zdanenia pre cestovné kancelárie bez práva na odpočet pri nakúpených službách a zavedenie refundačného systému pre cudzincov. Pri spotrebných daniach by mala byť zavedená orientácia na postupné prispôsobenie sa nielen predmetu dane, ale aj minimálnym sadzbám platným v EÚ a zmeny by sa mali týkať aj správy dane. Pri daniach z príjmov fyzických osôb má byť hlavným cieľom zníženie daňového zaťaženia formou zvýšenia nezdaniteľných častí základu dane, znížením hraničných sadzieb dane (na 10 % a 40 %), a rovnako ako pri príjmoch právnických osôb prehodnotením odpočítateľných položiek na účely výpočtu základu dane, znížením sadzieb a zavedením tzv. investičného úveru. Významné by mali byť aj korekcie v odpisovej politike.

Stále sa uvažuje i s vyňatím príjmov z podnikania z daňovej progresie fyzických osôb s tým, aby sa tieto príjmy zdaňovali rovnako ako príjmy právnických osôb. Nejde o definitívnu zásadu, pretože jednak ide o krok späť (na systém platný do konca roku 1992) a ukazuje sa, že nebude vždy pre fyzickú osobu výhodný (nemožnosť uplatniť nezdaniteľné sumy základu dane). Okrem toho forma paušálnej dane v podstate tento princíp obsahuje. Ďalším významným cieľom má byť i stabilizácia daňovej legislatívy, aspoň do obdobia vstupu SR do EÚ a jej maximálne možné zjednodušenie. Tento odvážny cieľ bude asi najťažšie dosiahnuteľný. Konkrétne opatrenia by sa mali realizovať v troch etapách, začínajúc od roku 2002 a v tretej etape po roku 2003.

Dagmar Piršelová