Sója sa u nás udomácňuje

Kto chce mať výsledky, musí v prvom rade staviť na kvalitu

Nedávno navštívil Kanadu Ing. Marián Záhumenský, generálny riaditeľ Agrocontractu Mikuláš, a. s., pri Nových Zámkoch. Nevystupoval len za podnik, ktorý úspešne riadi, ale aj záujmy Slovenska. Je dlhší pobyt bol odborne náročný, zrejme bude úspešný. Po návrate sme ho požiadali o rozhovor.

Ako dlho ste boli za oceánom a s akým cieľom?

- Takmer päť týždňov. Pozornosť som upriamil na niekoľko aktivít, najmä však na nový Kanadsko-slovenský projekt, finančne dotovaný CIDA (Canadian Internacional Development Agency). Inštitúciu som navštívil s prof. Waynem Pfeifferom z Univerzity Guelph v Ottawe, ktorý

bude garantom

veľavravného projektu. So Stanislavom Polonským, obchodným radcom Veľvyslanectva SR v Kanade a s riaditeľom Štátneho plemenárskeho ústavu Ing. Ľubomírom Dobrovičom. Druhá aktivita mala obchodný charakter. Pre spoločnosť Agrocontract som kúpil 40 ton kvalitného osiva sóje a 600 matracov do ležiskových boxov pre zrekonštruovanú farmu dojníc. Nuž a tretiu aktivitu som upriamil na štúdium pestovania a spracovania sóje.

Vašou srdečnou záležitosťou, ako ste naznačil, je Kanadsko-slovenský projekt. Na čo bude zameraný?

- Samozrejme, na poľnohospodárstvo. V centrále CIDA som prediskutoval posledné otázky projektu, zameraného na pomoc poľnohospodárom, ktorí dorábajú mlieko a ich spoločný postup pri organizovaní obchodu s ním. Do projektu zaradíme aj spracovateľov mlieka, pomoc sústredíme na marketing a zdravú produkciu potravín. Projekt by mal nadviazať na predchádzajúci, ktorý sa úspešne skončili pred tromi rokmi. Jeho cieľom sú základné otázky ekonomiky výroby mlieka a krmovín, ale aj napríklad výživa dojníc, embriotransfer spôsobom invitrofertilizácie, ekonomiky

chovu dojníc,

pestovanie sóje i lucerny. V rámci projektu navštívia poprední kanadskí odborníci Slovensko. Našim poľnohospodárom odovzdajú skúsenosti formou prednášok, seminárov a školení. V rámci projektu chceme založiť Združenie mliečnych farmárov na Slovensku, akúsi obdobu DFO (Dairy farm of Ontario), prostredníctvom ktorého sa môžu výrobcovia mlieka zjednotiť pri spoločnom postupe v rámci obchodu a propagácie mlieka. Podrobne sme o tom hovorili v centrále CIDA s Lindou Ervin, ktorá má na starosti všetky medzinárodné projekty a s Habertom Simardom, ktorý má na starosti medzinárodné projekty v strednej a severnej Európe. Do projektu je zapojené aj naše ministerstvo pôdohospodárstva a s Dianne Massonovou, kanadskou konzulkou na Slovensku. Po konečnom odsúhlasení a schválení v Ottawe projekt odštartuje.

Prečo ste kúpili v Kanade 40 ton osiva sóje?

- Prečo? Preto, že naše osivo je nevhodné. V našom poľnohospodárskom podniku sme sa rozhodli pestovať sóju na väčšej ploche a spracovať ju na kvalitné bielkovinové krmivo. Zvyšujeme stavy dojníc, mlieko sa stáva jedným z hlavných výrobných zameraní. Zvyšujeme aj stavy ošípaných a brojlerových kurčiat. Všade potrebujeme sóju, ktorú dnes kupujeme

za vysoké ceny.

Hospodárime na takmer 6000 ha ornej pôdy s dobrými pôdno-klimatickými podmienkami. Vlani sme pestovali sóju na 150 ha, priemerne sa jej urodilo na hektári 1,5 tony. V tomto roku ju budeme zberať z plochy 350 ha. Vyššiu úrodu môže zabezpečiť len kvalitné osivo, preto sme sa rozhodli doviezť ho z Kanady, ktorá má veľké skúsenosti z pestovania sóje. Pri výbere odrody sme vychádzali z poznatkov, ktoré sme získali z prvého Kanadsko-slovenského projektu. Odroda Bayfield vykázala najvyššie úrody. Pri výbere osiva nám radil George Robinson, ktorý je v Kanade federálnym inšpektorom na obilniny a sóju a navyše je známym farmárom - pestovateľom tejto plodiny. Slovensko navštívil niekoľkokrát, pozná naše pôdno-klimatické podmienky. Keďže chceme doriešiť spracovanie sóje, kúpime extrudér na jej úpravu, aby sme ju mohli využiť ako plnohodnotné krmivo.

Sóju na Slovensku potrebujeme, a predsa nedoceňujeme jej význam v živočíšnej výrobe.

- Žiaľ, ministerstvo pôdohospodárstva zatiaľ nenašlo prostriedky na výraznejšiu podporu jej pestovania. Obchodná bilancia pri nákupe sóje hovorí v náš neprospech. Vlani sme jej doviezli za 1,6 mld. Sk, v prvom tohtoročnom štvrťroku za 501 mil. Sk. V mnohých poľnohospodárskych podnikoch sa bránia pestovaniu sóje pre

zlé skúsenosti

z minulosti, a práve preto by tejto plodine mal venovať vyššiu pozornosť štát, konkrétne ministerstvo pôdohospodárstva. V tomto roku pestujeme sóju na Slovensku na necelých 5000 ha, čo je pre našu sebestačnosť malá výmera, lebo nemôžeme počítať s vyššou hektárovou úrodou ako 2,5 tony. Sóju by sme mali pestovať na 70-tisíc ha, čo je však nereálne. Sója je u nás stále málo objavená plodina, hoci je vynikajúcou predplodinou a nenahraditeľnou krmovinou, ktorá dokáže zlacniť výrobu takmer všetkých živočíšnych produktov. Pri účinnej podpore by malo jej rozšírené pestovanie priaznivý dosah aj na obchodnú bilanciu s agrárnymi komoditami.

S ktorými ďalšími významnými ľuďmi ste sa stretli a s akým cieľom?

- Keďže riešim problémy v poľnohospodárstve a potravinárstve nielen z hľadiska našej spoločnosti, ale aj celoslovensky, využil som možnosť stretnúť sa so senátorom Jamesom Tunneym v kanadskom Senáte v Ottawe. Dodnes je aktívnym farmárom a jedným z prvých členov a pracovníkov DFO. Podieľal sa na vývoji smerníc a organizačnej štruktúry mliečnych farmárov nielen v Ottawe, ale aj v celej Kanade. Dlhé roky pracoval v správnej rade v Kanadskej mliečnej komisii. Oboznámil ma so situáciou pri organizovaní

nákupu mlieka

v čase zakladania DFO až po súčasnosť. Tiež mi priblížil terajšiu situáciu pri organizovaní trhu s mliekom. Stretnutie sa uskutočnilo v súvislosti s návštevou CIDA, kde nám senátor vyslovil plnú podporu pri organizovaní projektu. Stretol som sa aj s Norrisom Hoagom, námestníkom ministra poľnohospodárstva pre vedecký výskum. Zaujalo ma najmä financovanie poľnohospodárskeho výskumu v provincii Ontario. Problémy poľnohospodárskej vedy mi priblížil Roger Hacker, riaditeľ výskumu živočíšnej výroby na Univerzite Guelph. Podrobne ma zoznámil so spôsobom výberu výskumných úloh, vyhodnocovania získaných výsledkov a financovania celého procesu až po zavŕšenie výskumnej úlohy a odpočtu vynaložených financií.

Mohli by ste byť konkrétnejší?

- Celý proces organizovania výskumu má prísne zákonitosti. Pre každú oblasť, napríklad pre rastlinnú i živočíšnu výrobu alebo ekonomiku je zriadená komisia, ktorá určí smer, kadiaľ sa má výskum v danej oblasti uberať. Z 20 ľudí je polovica farmárov a popredných manažérov zo spracovateľského priemyslu, štvrtina sú aktívni výskumníci a zvyšok tvoria ľudia z vlády a poradenstva. Rozpracujú 4- až 5-ročný plán a určia pre každú oblasť, napríklad pre mliekarenský priemysel, maximálne

5 - 6 priorít.

Potom vypíšu tendre, o ktoré sa uchádzajú výskumníci z univerzít a výskumných ústavov. Každý z nich predloží spôsob, akým chce daný problém riešiť. Potom špeciálna komisia šiestich ľudí (4 farmári a 2 výskumníci) vyhodnotia predložené návrhy a odporúčané tendre na finančné prostriedky. Projekt môže trvať 1-4 roky. Každý rok sa predloží komisii ročná správa o dosiahnutých výsledkoch a odôvodní sa čerpanie financií. Komisiu vymenúva minister, sú v nej farmári, starostovia a manažéri, ale bez výskumníkov. Posudzujú, či v danom riešení pokračovať alebo ho zastaviť. Systém znižuje právomoci inštitúcie a posilňuje individuálne právomoci, čím sa zabraňuje kamarátskemu prideľovaniu financií.

Kto a koľko prispieva na výskum?

- Po 30 % ministerstvo, výskumná rada a privátna sféra. V rozpočte sú aj náklady na mzdy a celú prevádzku výskumného ústavu. Ak ústav alebo univerzita nezískajú tendre, čiže ani finančné zdroje, ústav sa zatvorí. Takto je zabezpečená väčšia rivalita medzi výskumníkmi a výskum sa zameriava na potreby praxe vrátane základného výskumu. Christiane Dukelowá, riaditeľka rozvoja malých miest a vidieka, ma oboznámila s možnosťou

podpory vidieka

a s vytváraním nových pracovných príležitostí v poľnohospodárstve, ale aj podporu mladých farmárov. Vnikol som aj do tajov poradenstva. V minulosti bolo v Kanade veľa poradcov, ktorí navštevovali farmy. V súčasnosti, keď prevládajú informačné technológie, poradenstvo ponúka internet a skupinové prednášky. Napríklad na ministerstve poľnohospodárstva v Ontariu je pre celú provinciu len šesť pracovníkov. Na starosti majú 60-tisíc fariem. Mesačne vybavia viac ako 500 telefonátov a riešia množstvo vzniknutých problémov, ktoré uverejňujú na internetovej

Ivan Klačanský