Vedomosti sa stávajú hybnou silou

Znalostný manažment ako hlavná téma medzinárodného kolokvia

„Budeme si musieť jednoducho priznať, že priemyselný model, ktorý bol v platnosti dvesto rokov, dnes praská vo švoch a už nemôže vyhovovať radikálne sa meniacim podmienkam,“ povedal na kolokviu k znalostnému manažmentu prof. Jan Truneček z pražskej VŠE. Medzinárodné kolokvium k znalostnému manažmentu, ktoré minulý týždeň organizoval Slovenský komitét pre vedecké riadenie ZS VTS Bratislava, definovalo nový koncept vývoja výkonov vo firmách v 21. storočí.

Vyskytli sa viaceré výklady pôvodného pojmu „knowledge management“ ako „znalostný manažment“, „manažment poznatkov“ či „riadenie vedomostí“, v každom z nich však odznel základný význam. A tým je skutočnosť, že presne v zmysle myšlienok Petra F. Druckera sa vedomosti stávajú novou produktívnou silou v ekonomike. Hľadajú sa cesty najefektívnejšej premeny vedomostí, ktoré sú ukryté v ľudskej mysli, správaní a skúsenostiach, na efektívny trhový potenciál firmy, ktorá sa tak môže stať konkurencieschopnou v podmienkach globalizácie ekonomických procesov, stále sa zrýchľujúcej inovácie a napätí z nedostatku finančných zdrojov.

Vedomosti sa stávajú najvýznamnejším faktorom rozvoja nielen podnikov, ale aj ostatných organizácií a celej spoločnosti. Ako povedal prof. Milan Zelený z newyorskej Fordham University, nejde len o hromadenie informácií vyznačujúcich sa vzájomnou väzbou, ale o pokrytie konkrétnych potrieb reálneho procesu riadenia a zabezpečovanie všetkých nevyhnutných funkcií. Komplexné poznanie (M. Zelený použil slovo „múdrosť“) možno potom považovať za množinu vedomostí, informácií a údajov vzťahujúcich sa k určitému problému.

Presne v zmysle diela P. F. Druckera a ďalších kapacít v oblasti svetového manažmentu ďalší účastníci definovali prioritu ľudského kapitálu v tomto procese, dôležitosť skrytého poznania v ľuďoch a potrebu rozvoja procesov, ktoré by umožnili formou komunikácie a motivácie pracovníkov sprostredkovať vedomosti potrebné ku konkurencieschopnosti firiem.

Úplne otvorená však zostáva otázka ocenenia vedomostí. Mnohí prednášajúci sa zhodli na tom, že hodnota vedomostí nie je zachytená v nijakej účtovnej knihe a zo skúseností je to rozdiel medzi účtovnou hodnotou majetku firmy a jej skutočnou trhovou úspešnosťou. Až 95 % hodnoty sa tvorí pomocou účtovne nezachytiteľných procesov. Tu sa dá očakávať revolúcia v účtovníctve a daňovom systéme, ktorý neodráža realitu ekonomických procesov v 21. storočí.

Ako povedal prof. František Lipták, pomôže len združovanie sa ľudí pracujúcich v oblasti vzdelávania a ich lobovanie vo vláde, aby sa presadila zmena pohľadu aj slovenskej vlády na ekonomickú hodnotu vedomostí. Podľa záverov kolokvia je nevyhnutné zvýšiť akcent a efektívnosť vzdelávacieho procesu prednostnou finančnou podporou systému vzdelávania, pretože celá spoločnosť sa nachádza v stave apatie a nedôvery v silu vzdelania, čo je presným opakom procesu, ktorý sa naplno začal v krajinách s vyspelou trhovou ekonomikou.

Ing. Peter Zajac-Vanka

(Autor pôsobí ako konzultant v oblasti manažmentu)