Hospodársky denník
USD50,179 Sk
EUR42,928 Sk
CHF28,111 Sk
CZK1,252 Sk
  Streda  30.Mája 2001

Vedomosti sa stávajú hybnou silou

Znalostný manažment ako hlavná téma medzinárodného kolokvia

„Budeme si musieť jednoducho priznať, že priemyselný model, ktorý bol v platnosti dvesto rokov, dnes praská vo švoch a už nemôže vyhovovať radikálne sa meniacim podmienkam,“ povedal na kolokviu k znalostnému manažmentu prof. Jan Truneček z pražskej VŠE. Medzinárodné kolokvium k znalostnému manažmentu, ktoré minulý týždeň organizoval Slovenský komitét pre vedecké riadenie ZS VTS Bratislava, definovalo nový koncept vývoja výkonov vo firmách v 21. storočí.

Vyskytli sa viaceré výklady pôvodného pojmu „knowledge management“ ako „znalostný manažment“, „manažment poznatkov“ či „riadenie vedomostí“, v každom z nich však odznel základný význam. A tým je skutočnosť, že presne v zmysle myšlienok Petra F. Druckera sa vedomosti stávajú novou produktívnou silou v ekonomike. Hľadajú sa cesty najefektívnejšej premeny vedomostí, ktoré sú ukryté v ľudskej mysli, správaní a skúsenostiach, na efektívny trhový potenciál firmy, ktorá sa tak môže stať konkurencieschopnou v podmienkach globalizácie ekonomických procesov, stále sa zrýchľujúcej inovácie a napätí z nedostatku finančných zdrojov.

Vedomosti sa stávajú najvýznamnejším faktorom rozvoja nielen podnikov, ale aj ostatných organizácií a celej spoločnosti. Ako povedal prof. Milan Zelený z newyorskej Fordham University, nejde len o hromadenie informácií vyznačujúcich sa vzájomnou väzbou, ale o pokrytie konkrétnych potrieb reálneho procesu riadenia a zabezpečovanie všetkých nevyhnutných funkcií. Komplexné poznanie (M. Zelený použil slovo „múdrosť“) možno potom považovať za množinu vedomostí, informácií a údajov vzťahujúcich sa k určitému problému.

Presne v zmysle diela P. F. Druckera a ďalších kapacít v oblasti svetového manažmentu ďalší účastníci definovali prioritu ľudského kapitálu v tomto procese, dôležitosť skrytého poznania v ľuďoch a potrebu rozvoja procesov, ktoré by umožnili formou komunikácie a motivácie pracovníkov sprostredkovať vedomosti potrebné ku konkurencieschopnosti firiem.

Úplne otvorená však zostáva otázka ocenenia vedomostí. Mnohí prednášajúci sa zhodli na tom, že hodnota vedomostí nie je zachytená v nijakej účtovnej knihe a zo skúseností je to rozdiel medzi účtovnou hodnotou majetku firmy a jej skutočnou trhovou úspešnosťou. Až 95 % hodnoty sa tvorí pomocou účtovne nezachytiteľných procesov. Tu sa dá očakávať revolúcia v účtovníctve a daňovom systéme, ktorý neodráža realitu ekonomických procesov v 21. storočí.

Ako povedal prof. František Lipták, pomôže len združovanie sa ľudí pracujúcich v oblasti vzdelávania a ich lobovanie vo vláde, aby sa presadila zmena pohľadu aj slovenskej vlády na ekonomickú hodnotu vedomostí. Podľa záverov kolokvia je nevyhnutné zvýšiť akcent a efektívnosť vzdelávacieho procesu prednostnou finančnou podporou systému vzdelávania, pretože celá spoločnosť sa nachádza v stave apatie a nedôvery v silu vzdelania, čo je presným opakom procesu, ktorý sa naplno začal v krajinách s vyspelou trhovou ekonomikou.

Ing. Peter Zajac-Vanka

(Autor pôsobí ako konzultant v oblasti manažmentu)

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.