Podarilo sa nám ,,vypestovať" sociálny štát

Inflačný kolotoč sa krúti, ale cenová deregulácia ho málo ovplyvňuje

Pre ekonomickú stabilitu, ale zároveň i pre stabilitu a vyrovnanosť štátneho rozpočtu je dnes potenciálnym kameňom úrazu predovšetkým inflácia, ktorú sa nedarí znižovať. Kde je začiatok inflačných tlakov, na ktoré by sme sa mohli zamerať a situáciu zmeniť? Ak povieme, že infláciu podporuje zvyšovanie cien výrobkov a služieb, musíme dodať, že tieto drahšie produkty musí byť schopný niekto kupovať. Spotrebiteľský dopyt je u nás stále pomerne silný a pôsobí aj ako podpora dovozu, ten však „vyrába“ saldo na bežnom účte platobnej bilancie SR. Ekonomickými prostriedkami sa mu dá ťažko brániť. Hlavným dôvodom rastu dopytu po výrobkoch a tovare je rast miezd, ktorý prevyšuje rast inflácie a spotreba domácnosti rastie rýchlejšie ako HDP. Ľudovo povedané, ľudia majú ešte stále dosť peňazí a teda ich utrácajú. Na odklad spotreby, napríklad dlhodobými úsporami, penzijným pripoistením či investovaním do bezpečných cenných papierov existujú zlé podmienky. Oslabenie dôvery v banky, očakávanie inflačného či dokonca devalvačného znehodnotenia peňazí, neúspechy malých akcionárov na kapitálovom trhu, to všetko hovorí proti odkladu spotreby na budúcnosť. S vyššími mzdami ide síce ruka v ruke vyšší odvod dane z príjmu fyzických osôb a sociálneho poistenia, negatívne efekty sú však dnes závažnejšie. Aj preto odporúčania analytikov, isto nepopulárne, volajú po mzdovej „zdržanlivosti“. Inflačný kolotoč sa môže krútiť ďalej, a to ho zatiaľ iba málo ovplyvňuje cenová deregulácia. Pri súčasnom postupe uvoľňovania cien energií, tepla, ale aj nájomného znamenajú podľa analytikov deregulačné kroky iba 3- až 5-percentný podiel na celkovej miere inflácie.

Mzdy sú teda tým hlavným uzlom konfliktu záujmov medzi občanom a štátom. Prejavuje sa to aj v trvalom raste spotreby domácností, ktorá dosiahne takmer 60 % HDP. Súčasný priaznivý vývoj daňových príjmov štátneho rozpočtu nesúvisí s minuloročným znížením dane z príjmov právnických osôb zo 40 na 29 %. Tento vývoj rezortu v celom rozsahu vysvetľuje 60-percentný rast ziskovosti podnikovej sféry SR.

Výdavky by na budúci rok mali predstavovať 236,5 mld. Sk a sú rozdelené do troch častí. Prvou sú tzv. obligatórne výdavky, ktoré musí štát zo zákona uhradiť, ako napríklad sociálne dávky, dlhová služba a pod. Tieto by mali podľa odhadu tvoriť dve tretiny zo všetkých výdavkov, čiže približne 164,5 mld. Sk. Ďalšia časť vo výške približne 40 mld. Sk pôjde na vlastnú činnosť, to znamená na pokrytie fungovania štátnych orgánov, inštitúcií atď. Predbežne s 32,3 mld. Sk sa počíta na financovanie rozličných priorít, medzi inými budovanie dopravnej infraštruktúry, výdavky súvisiace s integračnými ambíciami Slovenska a mnohé ďalšie. Povinným výdavkom sa nemožno vyhnúť, či už ide o dôchodky, sociálne dávky, platby štátu do zdravotného poistenia. Je to ďalšie úzke miesto: na zákonných výdavkoch nie je možné ani v prípade potreby nič ušetriť. Podiel sociálnych dávok na HDP rastie, pričom podiel verejných rozpočtov (štátneho i obecných) na HDP pomaly, ale trvalo klesá, takže na väčšie výdavky zostáva relatívne čoraz menej peňazí. A to ešte stále nie sme na 40 %, zvyčajných vo vyspelých krajinách.

Eleonóra Bujačková