Tridsaťšesť hektárov sporu

Aby sa z problému Kasárne ani v budúcnosti nestali kasárne

Ešte šťastie, že sa nedá „vyárendovať“ a ekonomicky zhodnotiť vzduch nad našimi hlavami... Potom by právny spor o 36 hektárov pôdy priamo na slovensko-českej hranici v oblasti Kasárne bol oveľa komplikovanejší. Zo vzduchu sú však štátne hranice (a problémy) neviditeľné a na mapách sú to tiež iba akési anonymné čiary. Relatívne presné. Podľa názoru obyvateľov z jednej i druhej strany hranice presná nebola ani spoločná česko-slovenská rozhraničovacia komisia. Vždy sa dá presnejšie rozdeliť. Ako vraj ináč mohla komisia dovoliť, aby podľa Zmluvy medzi ČR a SR z júla 1997 o vymedzení štátnych hraníc rekreačná oblasť pripadla Slovenskej republike, keď nehnuteľnosti zapísané ešte za čias spoločnej federácie zostali české? Možno by zo sporu nebol spor (veď Čechov a Slovákov, ktorí majú nehnuteľné majetky v tej druhej časti bývalej federácie, je neúrekom), keby sa vo februári tohto roka edili obce Makov, pod ktorú rekreačná oblasť patrí, nerozhodli pozemky pod českými chatami rozpredať. V prospech slovenských občanov a firiem. To doslova pobúrilo českú stranu: Športový klub Zlín, Telovýchovnú jednotu Moravan z Otrokovíc a Športové kluby polície. Vraj Makovčania tým porušujú zákon, čo dokazujú výpisom z čadčianskeho katastra. Starosta Makova sa zasa odvoláva na zákon č. 178/1993 Z. z., podľa ktorého pozemky bývalých telovýchovných združení sa stali majetkom slovenského štátu a boli prevedené do vlastníctva obce. Kauza predaja pozemkov rozčertila aj Slovákov, tých však preto, že obec za štvorcový meter pýtala iba 15 Sk, kým trhová cena je do 500 Sk. Ale to je už iná záležitosť.

Česko-slovenský spor o predmetné hektáre sa rýchlo zmedializoval a následkom toho ešte rýchlejšie spolitizoval. Najmä česká strana sa netajila tým, že očakáva konkrétnu pomoc od ústredných orgánov v Prahe. A tak sa Kasárne dostali do pracovnej agendy premiéra SR Mikuláša Dzurindu počas jeho dvojdňovej návštevy v Česku. Dzurinda prisľúbil, že ak to bude v kompetencii vlády, tak pomôže, k celej záležitosti však zaujal veľmi pragmatický postoj: nechajme to celé na súdy. Veď summa summarum ide o občiansky spor, ešte stále je tu časový priestor na dohodu a ak ani to nepomôže, tak sa k slovu dostanú justičné orgány. Načo do toho zaťahovať politiku? A tak sú českí majitelia chát sklamaní. Český premiér Miloš Zeman novinárom spor vysvetlil po šalamúnsky: „Keď sme spolu vyriešili oveľa zložitejšie otázky, dokážeme si vzájomne vyjsť v ústrety aj v tejto otázke.“ Čiže ide iba o nedorozumenie a dohoda je možná. Len škoda, že to nepošepol ešte v apríli svojmu straníckemu kolegovi Stanislavovi Grossovi, ktorý v súvislosti so sporom o pozemky navrhol otvoriť otázku prípadnej zmeny štátnych hraníc medzi ČR a SR. To slovenská strana odmieta. Veci sa totiž dajú vyriešiť aj schodnejšou cestou a nakoniec, keby sme sa pre každý sporný hektár pokúšali meniť hranice, z problému Kasárne by sa raz mohli naozaj stať kasárne.

Iaromír Novák