Zdravie si vyvážame na západ

Svet sa konečne zamýšľa nad spôsobom výroby potravín

Po mnohých rokoch sa opäť začala na medzinárodnom fóre odborná debata o fundamentálnych otázkach stratégie poľnohospodárskeho rozvoja. Dialóg, v ktorom nejde len o dôchodky farmárov, ceny produktov, slobodný obchod a prístup na trh, ale aj o hodnoty, ako je morálka, zdravie populácie, budúcnosť a udržateľnosť nenahraditeľných zdrojov Zeme, ktorými sú čistá voda a pôda. Je žalostné, že museli prísť tragické udalosti s BSE, aby si svetové spoločenstvo začalo uvedomovať cenu za to, na čo si väčšina ľudstva už zvykla, a tým je relatívny dostatok potravín. Farmár a spracovateľ musí mať jasné limity, čo je dovolené a spotrebiteľovi ako daňovníkovi musí byť jasné, čo ho to bude stáť. „Od roku 2002 by sa mal na Slovensku implementovať už pripravený agroenvironmentálny program, ktorý je naprojektovaný v súlade s nariadeniami EÚ č. 1275/1999 a 1750/1999. Je založený na jednotlivých agroenvironmentálnych schémach a na Kódexe správnej poľnohospodárskej praxe,“ približuje v rozhovore pre Hospodársky denník situáciu na Slovensku minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš, ktorý nedávno o týchto otázkach hovoril aj na stretnutí rezortných ministrov asociovaných krajín v Sofii. „Slovensko už vytvorilo legislatívnu bázu. Máme zákon č. 224/1998 Z. z. o ekologickom poľnohospodárstve a výrobe biopotravín. V súčasnosti dokončujeme tvorbu príslušného inšpekčno-certifikačného systému.“ Ako uviedol, farmy, ktoré produkujú podľa týchto zásad, majú dovedna viac ako 58-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy, čo je 2,5 % z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy na Slovensku.

Priemerná veľkosť ekologickej farmy je 671 hektárov, z čoho väčšinu plochy tvoria lúky a pasienky (64 %). Produkty týchto fariem sa však na 98 % vyvážajú do krajín EÚ, čo nasvedčuje tomu, že pre výrobky označované ako bioprodukty sa dajú dosiahnuť podstatne vyššie tržby na zahraničnom ako na domácom trhu. „Rozmer problému, ako sa vyhnúť negatívnym stránkam industriálneho typu poľnohospodárstva, vnímame v krajinách s transformujúcou sa ekonomikou trochu inak ako v štátoch so stabilizovanou trhovou ekonomikou. Dôchodkový deficit odvetvia, vyvolaný cenovou liberalizáciou a makroekonomickou stabilizačnou politikou, spojený s nedostatočným prístupom farmárov k úverovému kapitálu, v posledných rokoch podstatne znížil množstvo použitých priemyslových vstupov do poľnohospodárstva, ako aj intenzitu využitia produkčného faktora pôdy,” pokračuje minister. „Na Slovensku sa spotreba hnojív v čistých živinách na hektár pôdy pohybovala v rokoch 1993 až 2000 v rozpätí od 40 do 50 kilogramov a priemerná spotreba pesticídov od 1,3 do 1,6 kg, čo sú množstvá oveľa nižšie ako v európskych krajinách.” Nízka úroveň použitých vstupov má síce pozitívny ekologický vplyv, avšak negatívny na efektívnosť a konkurencieschopnosť poľnohospodárstva. Malá intenzita výroby zvyšuje podiel fixných nákladov pripadajúcich na jednotku produkcie, a tým zhoršuje jej nákladovú konkurencieschopnosť.

Vladimír Turanský