Mali by sme odložiť skromnosť

Môže to pomôcť zvládnuť zložité kapitoly vyjednávania

Poslankyňa NR SR, doterajšia predsedníčka jej pôdohospodárskeho výboru a riaditeľka

Agroinštitútu v Nitre Mária Kadlečíková (SOP) sa včera stala podpredsedníčkou vlády SR pre európsku integráciu Slovenska. Pri tejto príležitosti poskytla Hospodárskemu denníku rozhovor najmä o svojich predstavách pri negociáciách s EÚ.

Vášho predchodcu odvolali v súvislosti s podozreniami okolo narábania s prostriedkami predvstupových fondov EÚ. Dá sa takýmto situáciám predchádzať?

- Dá, ale treba sa obklopiť ľuďmi, ktorým sa dá morálne a profesionálne dôverovať. V opačnom prípade môže dôjsť k situácii, že vzniká prostredie nedôvery.

Znamená to, že spravíte personálne zmeny?

- Na rozhodujúcich pozíciách, z ktorých sa dá hovoriť do schvaľovania projektov, rozhodne áno. Chcela by som to zmeniť aj intenzívnejšou prácou na jednotlivých projektoch a informovanosťou o nich.

Nastupujete po straníckom kolegovi, dlhoročnom diplomatovi Pavlovi Hamžíkovi. Nemáte predsa len istú obavu?

- Nepovedala by som, že obavu, ale nastupujem s veľkým rešpektom, lebo viem, že táto funkcia obsahuje to, čo je prioritou priorít Slovenska, a tou je vstup do EÚ. Mám chuť pre to urobiť všetko, aj keď veľa času mi na tomto poste na to zrejme neostáva. Preto musím začať veľmi dynamicky. Na Slovensku budeme musieť rozvinúť intenzívne vzdelávacie aktivity najmä v okrajových regiónoch o výhodách vstupu do EÚ, ale aj o našich rizikách, aby sme pripravili malých a stredných podnikateľov.

Nedávno ste povedali, že na tento post si trúfate. Z čoho vyviera to sebavedomie?

- Z mojich predchádzajúcich funkcií využijem najmä pôsobenie v Spoločnom parlamentnom výbore EÚ a SR, kde sme sa stretávali s komisármi EÚ, ale aj s poslancami Európskeho parlamentu, pričom niekedy dochádzalo medzi nami k profesionálnym rozporom. Naposledy pri otázkach okolo BSE. Chcem využiť aj svoje bývalé pôsobenie ako stálej predstaviteľky Slovenska vo FAO, čo je pri OSN organizácia zameraná na poľnohospodárstvo a výživu, lebo viacerí moji bývalí kolegovia sú dnes v misiách svojich štátov v Bruseli. Už začiatkom deväťdesiatych rokov som sa zapojila do rozličných projektov a programov súvisiacich najmä so vzdelávaním, ktoré boli napojené na európske fondy.

Ale neraz sa budete musieť podrobiť, robiť kompromisy. Lebo sú tu citlivé otázky jadrovej energetiky, reformy verejnej správy, raz je problém v politike, inokedy v ekonomike a správanie sa veľkých štátov hraničí niekedy s aroganciou.

- Vstup do EÚ znamená vyjednávanie. Je samozrejmé, že kladie podmienky, ale ide o to, ako na ne dokážeme reagovať, ale zároveň ako si dokážeme zachovať prvky národnej identity, a to aj v ekonomických otázkach. Skúsenosti zo spoločného parlamentného výboru mi hovoria, že sme rešpektovaní, ak pri niektorých citlivých otázkach vystupujeme ráznejšie. Nebolo síce možné ísť do konfliktov, ale bolo potrebné rokovať a dať aj protipodmienky a na základe toho dospieť ku kompromisom.

Aké bývajú reakcie, ak si Slovensko kladie protipodmienky?

- Ak si nás v EÚ majú vážiť, tak musíme vystupovať ako rovnocenný a sebavedomý partner. Moje skúsenosti z diplomacie sú také, že sebavedomých partnerov si zahraniční kolegovia vážia. Diplomacia vo vzťahu k svojej krajine jednoznačne káže odložiť skromnosť, a naopak byť vo vzťahu k nej ambiciózny a ctižiadostivý. Takýto prístup je efektívny.

Francúzsky premiér Lionel Jospin o budúcom usporiadaní Európy hovorí, že si ju predstavuje ako úniu silných národných štátov. Podľa nemeckého kancelára Gerharda Schrödera by sa únia mohla podobať súčasným USA. K čomu sa vy prikláňate?

- Podľa mňa Slovensku skôr vyhovuje názor francúzskeho premiéra. Každá z krajín EÚ si tak zachová svoju kultúrnu a národnú identitu. Avšak ani nemeckého kancelára nemožno odmietnuť, lebo som presvedčená, že o niekoľko desiatok rokov bude Európa tam, kde si to želá a bude sa podobať súčasným USA.

V tom prípade budete si mať o čom rozprávať s ministrom Eduardom Kukanom, ktorý by sa, hoci

veľmi predbežne, „skôr pripojil k predstavám nemeckého kancelára...“.

- Je to filozofická otázka. Napokon sa to tak aj asi skončí, lebo pôvodná myšlienka Európskej únie bola o tom.

Je koniec mája, v júni by sa mali otvoriť zvyšné prístupové kapitoly. Stihneme to?

- Zámery, ktoré sme si vytýčili, budú naplnené. Začalo sa rokovať o zložitej kapitole životné prostredie a teraz ideme otvoriť ešte ťažšiu, a tou je poľnohospodárstvo. Pravdepodobne sa tak stane 12. júna. Pri nich musíme naozaj začať vyjednávať, aby sa nám nestalo, že po prijatí budeme zrazu rozčarovaní, prípadne nám začnú podniky padať a zistíme, že sa nám neúmerne zvýšila nezamestnanosť.

Možno má Slovensko teraz výhodu, že práve vy, s takpovediac agrárnym pozadím, nastupujete do tejto funkcie.

- Je dobré, že v čase môjho nástupu sa otvára kapitola poľnohospodárstvo, ale aj otázky životného prostredia sú mi tiež veľmi blízke. Tieto skutočnosti do seba zapadajú.

Ako chcete vychádzať vo vláde s tými kolegami, ktorí vidia riešenie potravinovej otázky vo zvyšovaní dovozov agrokomodít?

- Vlaňajšie sucho nám ukázalo, ako sa „oplatí“ dovážať potraviny. Vo chvíli, keď sa dostaneme do potravinovej nedostatočnosti, ceny narastajú o 30 až 50 % a stojí nás to obrovské prostriedky. Radšej zamestnávajme našich ľudí, vyrábajme lacnejšie a nezhoršujme si obchodnú bilanciu. Na tomto pragmatickom závere sa mohol poučiť ktorýkoľvek, aj liberálny politik.

(tu)