Sociálny fond zamestnávateľa

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 07/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Máme kolektívnu zmluvu a v nej aj zásady tvorby a čerpania sociálneho fondu. Z nich vyplýva, že v decembri 2000 sa vyplatia všetky peniaze fondu všetkým zamestnancom. V podstate ide o odmeny za prácu. Je to v poriadku? Môžeme tento príjem zdaniť 10-percentnou sadzbou dane?- Príspevok zo sociálneho fondu sa nemôže použiť na účely odmeňovania za prácu. Jednorazové rozpustenie fondu a vyplatenie paušálu všetkým zamestnancom stráca sociálny rozmer a je nepochopením zákona o sociálnom fonde tak zo strany zamestnávateľa, ako aj odborovej organizácie. Sociálny fond tvorí zamestnávateľ na ťarchu nákladov zo základu vypočítaného zo súhrnu hrubých miezd alebo platov všetkých zamestnancov. Jeho čerpanie má byť však diferencované práve preto, že ide o „sociálny“ fond na podporu tých zamestnancov, ktorí sú sociálne slabší alebo ktorých postihne nepredvídaná živelná, zdravotná, rodinná udalosť. Navyše, jednorazovým vyplatením sa stráca možnosť zvýhodneného zdanenia pre zamestnancov, pretože nie je v súlade so zákonom. Podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov sa osobitnou sadzbou dane vo výške 10 % zdaňujú príjmy zo sociálneho fondu poskytované podľa zákona o sociálnom fonde. Uvedený postup zakladá tiež dôvod pre pracovnoprávne spory, pretože zamestnanci, ktorí skončia pracovný alebo služobný pomer v priebehu roka, nebudú mať účasť na delení fondu.

Sme rozpočtová organizácia (stredná zdravotnícka škola), v ktorej nepôsobí odborová organizácia. Zamestnávateľ je členom Asociácie stredných zdravotníckych škôl SR. V kolektívnej zmluve vyššieho stupňa na rok 2001, uzavretej medzi ASZŠ SR a Slovenským odborovým zväzom pracovníkov zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, je dohodnutá tvorba sociálneho fondu vo výške 1 %. Máme tvoriť sociálny fond vo výške 0,6 % alebo 1 %?

- Tvorbu sociálneho fondu upravujú ustanovenia § 3 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde... v znení neskorších noviel. Rozpočtové organizácie pri tvorbe fondu použijú ods. 1 písm. a) a ods. 3, upravujúce tvorbu tých subjektov, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku.

Zákon nepodmieňuje zvýšenú povinnú tvorbu do výšky 1 % dohodou v kolektívnej zmluve, ale tvorbu fondu nad 0,6 % umožňuje „v rámci možností svojho rozpočtu“. Existencia odborov a dohoda v kolektívnej zmluve je irelevantná. Zvýšený prídel je podmienený dohodou v kolektívnej zmluve u zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku. Zákon súčasne podmieňuje túto možnosť zvýšenia splnením podmienok vymenovaných v § 3 ods. 2.

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa nie je pre rozpočtovú organizáciu, v ktorej nepôsobia odbory, záväzná. Táto rozpočtová organizácia nebola totiž zmluvnou stranou zastupovanou vyšším odborovým zväzom. Zamestnávateľ je síce členom asociácie zamestnávateľov (jedna zmluvná strana), ale chýba druhá zmluvná strana, zastupujúca zamestnancov - odbory.

Navyše vo väzbe na zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v aktuálnom znení a jeho ustanovenia § 4 ods. 2 je časť uvedenej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa o zvýšení povinného prídelu do sociálneho fondu vo výške 1 % zo základu neplatná. Jej neplatnosť vyplýva z toho, že je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, v našom prípade so zákonom o sociálnom fonde.

Na túto časť kolektívnej zmluvy sa nemôžu odvolávať ani tie rozpočtové organizácie, pre ktoré je zmluva záväzná.

Zhrnutie: V rozpočtovej organizácii, v ktorej nedošlo k uzavretiu kolektívnej zmluvy (dôvody nie sú rozhodujúce), je tvorba sociálneho fondu ustanovená zo zákona vo výške 0,6 %, a ak to dovolia možnosti rozpočtu každej jednotlivej organizácie, môže tvoriť sociálny fond až do výšky 1 %. O veľkosti tvorby nemôže teda rozhodovať kolektívna zmluva, ale rozhoduje subjekt, ktorý schvaľuje rozpočtovej organizácii jej rozpočet. Nerozhoduje, samozrejme, priamo, ale sprostredkovane cez poskytnutý objem vecných neinvestičných výdavkov (mimo položky mzdových prostriedkov).

Rozpočtová organizácia s platnou kolektívnou zmluvou chce uhradiť z prostriedkov sociálneho fondu poplatok za zapojenie káblovej televízie a následne uhrádzať aj mesačné poplatky. Môžeme toto čerpanie považovať za regeneráciu pracovnej sily?

- V otázke nie je uvedené, kde má byť káblová televízia zavedená. Predpokladáme, že ide o rekreačné zariadenie zamestnávateľa a nie o zavedenie v sídle organizácie.

Napriek tomu je naša odpoveď záporná. Sociálny fond je fondom, z ktorého zamestnávateľ poskytuje príspevky zamestnancom (§ 7 ods. 1 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde). Zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov považuje príjem z prostriedkov sociálneho fondu za príjem zo závislej činnosti, a tak ho aj zdaňuje. Ak je poskytovaný v súlade so zákonom o sociálnom fonde, príspevok je zdaňovaný osobitnou sadzbou dane, prípadne nie je predmetom dane alebo je od dane oslobodený, ak to zákon ustanovuje. Ak je poskytnutý v rozpore so zákonom o sociálnom fonde, stráca sa možnosť zvýhodneného zdaňovania a príspevok sa zamestnancovi zdaní preddavkovo podľa mesačnej tabuľky.

Zhrnutie: Vybavovanie rekreačných, športových, zdravotníckych alebo školiacich zariadení z prostriedkov sociálneho fondu je neprípustné. Vo väzbe na zákon o sociálnom fonde nejde o príspevok zamestnancovi a vo väzbe na zákon o daniach z príjmov nie je možné takéto použitie prostriedkov zdaniť fyzickej osobe.

Ing. Marta Vladárová