Ekologická integrácia vúčtuje 220 mld. Sk

Ako to vyzerá, bremeno investícií bude na chrbte podnikovej sféry

„Ekonómov zvyčajne obviňujú, že sú ignoranti životného prostredia. To môže platiť len vtedy, ak sa hospodársky vývoj chápe zúžene, lebo práve prosperujúca trhová ekonomika je jedným z predpokladov úspešného riešenia problémov ochrany životného prostredia. A naopak,“ zdôraznil podpredseda vlády Ivan Mikloš na seminári, ktorý sa včera skončil v Bratislave. Zúčastnili sa na ňom predstavitelia vlády SR, podnikateľských zväzov a združení s manažérmi a odbornými pracovníkmi z priemyselnej sféry. Ťažiskovou témou stretnutia boli aktuálne vzťahy životného prostredia a ekonomiky v súvislosti s predvstupovým procesom SR do EÚ. Vicepremiér tiež dodal, že práve skoré prispôsobenie sa trendom v environmentálnej oblasti môže pre slovenské podniky znamenať posilnenie konkurencieschopnosti, zatraktívni nás pre zahraničných investorov. Podľa I. Mikloša zladenie environmentálnej legislatívy s EÚ nebude ľahké. Preto predstavitelia ministerstva životného prostredia presadzujú, aby sa aj pri príprave štátneho rozpočtu zaradilo životné prostredie medzi priority. Napriek obrovskému rozpočtovému napätiu bude treba ich argumenty akceptovať, lebo prioritou je aj integrácia SR do EÚ. Veď kapitola 22 - životné prostredie, ktorá sa otvorila v marci tohto roka, patrí k jednej z najťažších. Z asociovaných krajín ju zatiaľ uzavrelo len Slovinsko. My v nej požadujeme deväť prechodných období, lebo zladenie legislatívy neznamená len „prepis znenia príslušných smerníc do našich zákonov, ale treba pripraviť na ich uplatňovanie aj prax. Je totiž nereálne, aby sme napríklad do roku 2004, teda do očakávaného prijatia do EÚ, stihli v každej obci nad 2000 obyvateľov vybudovať čistiareň odpadových vôd. To bude finančne veľmi náročné. Hoci v posledných rokoch odznelo už viacero odhadov, minister životného prostredia L. Miklós na seminári zverejnil po prvý raz aj presnejšie čísla, ktorých predloženie je jednou z požiadaviek pri akceptovaní prechodných období. Ide o sumu až 220 mld. Sk, ktorá zahŕňa potrebné investície do zlepšenia životného prostredia. Hoci sú rozvrhnuté na 35 rokov, väčšina z uvedenej sumy sa bude musieť investovať do konca prechodných období. Len vybudovanie čistiarní odpadových vôd si vyžiada vyše 100 mld. Sk. Požadované prechodné obdobia sa týkajú nielen smerníc súvisiacich s kvalitou vody, ale aj odpadov a ochrany ovzdušia. Už dnes je však zainteresovaným jasné, že hlavné bremeno financovania ponesie súkromný sektor. Nie všetky podniky sú však v takej situácii, aby do stanoveného časového horizontu mohli potrebné opatrenia splniť. Či už ide o smernice o riadení emisií prchavých látok zo skladovania benzínu, o spaľovaní nebezpečného odpadu alebo integrovanej prevencie a kontroly znečistenia. Na tento aspekt upozornil i prezident AZZZ Michal Ľach. Zároveň však naznačil, že treba uvážiť rýchlosť akceptovania jednotlivých podmienok EÚ, lebo v niektorých prípadoch (likvidácia riedidiel) dosiahli určité „výnimky“ aj členské štáty EÚ. Hoci uvedené vyčíslenie potrebných investícii sa už o niekoľko týždňov predloží orgánom EÚ, suma môže byť oveľa vyššia. Prečo? Závažnosť globálnych i lokálnych ekologických problémov núti aj EÚ prijímať stále prísnejšie normy.

Zdena Rabayová