Aj sprenevera sa dá potrestať

Bývalý šéf francúzskej diplomacie na pol roka do väzenia

Reťaz je taká silná, ako silné je jej najslabšie ohnivko. Človek môže mať celý rad kvalít, ovládať tisíce zručností, pôsobiť neochvejne. Stačí však, ak ho, hoci len na okamih, ovládne potláčaná túžba, ťaživá emócia alebo nezrealizovaný sen a môže sa hnať do záhuby. Roland Dumas, blízky priateľ prezidenta Mitteranda, bol ministrom zahraničných vecí v časoch, keď sa písala história. Keď padala železná opona, dozrievala myšlienka hlbšej európskej integrácie, budoval sa nový svetový poriadok. Aj keď niekedy v tieni Nemecka na jednej a USA a Británie na druhej strane. Paríža vtedy zohrával aktívnu úlohu v medzinárodných procesoch a jeho hlas nezostával bez ozveny. Kariéra „šarmantného, elegantného a kultivovaného“ Dumasa prekvitala aj v druhej polovici deväťdesiatych rokov. Dostal sa na čelo Ústavnej rady, francúzskej obdoby ústavného súdu. Schopného právnika a politika včera odsúdili na šesť mesiacov väzenia nepodmienečne, ďalšie dva roky podmienečne a k tomu ešte milión frankov pokuty. Pre korupciu. Lesk prepychu a vôňa ženy zrejme boli silnejšie ako jeho morálna zásady. A ľudská spravodlivosť dokázala, že aj keď pomaly a trochu nešikovne, predsa môže fungovať bez ohľadu na spoločenské postavenie a zásluhy

Ale zasa v celej afére bolo aj niečo priam biblické. Alebo lepšie povedané niekto - Christine Deviersová-Joncourová, bývalá modelka dámskej bielizne, výborne platená zamestnankyňa vtedy ešte štátnej ropnej spoločnosti Elf-Aquitaine a - podľa vlastný slov - „prostitútka republiky“. Sama svoj príbeh prezentuje ako osvietenie, podobné tomu, čo zažila Mária Magdaléna. „Áno, spustila som sa, ale teraz to chcem odčiniť vyhlásením vojny korupcii,“ asi takto uvažovala a uvažuje. V rámci hlbokého kajania všetko vydala aj knižne. Verejne sa tak okrem iného vyspovedala, že ako Dumasova milenka dostávala peniaze od Elf-Aquitaine (vyše 60 mil. frankov) a na oplátku „spracúvala“ vtedajšieho šéfa diplomacie, aby konal v súlade so záujmami ropnej spoločnosti. Nehovoriac o tom, že bývalý minister aj sám mal z týchto peňazí osoh - s milenkou využíval byt, dostal antické sošky, ale aj talianske topánky za 12-tisíc frankov. Najčastejšie uvádzaný príklad „ovplyvňovania“ je predaj francúzskych fregát Taiwanu z roku 1991, s ktorým Dumas pôvodne nechcel súhlasiť, lebo sa domnieval, že bude viesť k zbytočným komplikáciám vzťahov s Pekingom. Obchod sa nakoniec uskutočnil. Čínske topánky zrejme neboli až také kvalitné.

Ako sa však ukázalo, Dumasova romanca bola iba jednou z epizód korupčného dobrodružstva ropnej spoločnosti. Začiatkom deväťdesiatych rokov Elf-Aquitaine presadzoval vlastné záujmy pomocou multimiliónového čierneho fondu a do siete úplatkov, sprenevier a ilegálnych transakcií boli zrejme zapojení politici z celého francúzskeho spektra, ale aj za hranicami. No roky ubehli, pozlátka sa zošúchala (veď aj bývalá modelka Deviersová-Joncourová má už 53) a prišiel časť platiť účty. Exminister včera prešiel ešte najlepšie. Bývalý generálny riaditeľ firmy Elf Loik Le Floch-Prigent (57) dostal 3,5 roka väzenia a pokutu 2,5 milióna frankov. Deviers-Joncourovú odsúdili na tri roky väzenia, z toho 18 mesiacov podmienečne, a na pokutu 1,5 milióna frankov. Zaujímavé je, že spravodlivosti neutiekol ani údajný autor korupčnej pavučiny, vtedajší druhý najvýznamnejší predstaviteľ ropnej spoločnosti Alfred Sirven (74), ktorý sa dlho ukrýval na Filipínach. Preňho súd odrátal štyri roky väzenia a pokutu dva milióny frankov. A pre nás na Slovensku to môže byť príklad, že nikto nie je nedolapiteľný, bez ohľadu, kde sa nachádza - či už geograficky alebo na spoločenskom rebríčku. Pritom tých silných ohniviek na našich reťaziach nie je až tak veľa. A „domáce Márie Magdalény“ raz musia zostarnúť.

Rastislav Boldocký