Zákon nie je otázkou prestíže

Odborníci by konečne mali nájsť spoločnú reč

Návrh zákona o elektronickom podpise, ktorého prvú verziu spoznali záujemcovia asi pred rokom, keď bola sprístupnená na internetovej stránke ministerstva hospodárstva, čaká na prerokovanie v parlamente. A nie jeden, ale hneď dva. Poslanecký, ktorý spracovala odborná skupina Slovenskej informatickej spoločnosti, bol dokonca doručený skôr ako vládny. Podľa jej názoru nie je vládou schválený zákon dostatočne kvalitný. Vyčítajú mu terminologickú nekonzistentnosť, používanie pojmov pripúšťajúcich nejednoznačný výklad, absenciu definícií dôležitých pojmov i to, že sa nezaoberá finančnými nárokmi na zriadenia a prevádzkovanie národného certifikačného úradu. Podľa člena tejto skupiny, experta na bezpečnosť RNDr. Jozefa Vyskoča, PhD., vládny návrh dáva národnému certifikačnému úradu také kompetencie, ktoré nie je možné fyzicky zvládnuť. Ide napríklad o odsúhlasenie toho, že verejný

overovací kľúč

zahraničnej certifikačnej autority je naozaj pravý. Takúto informáciu by však mohli poskytovať aj autorizované certifikačné autority, ktoré budú pracovať na komerčnej báze. S tým súvisí aj otázka medzinárodnej kompatibility, veď elektronický podpis okrem toho, že nám umožní kontakt so štátnymi úradmi SR, má slúžiť predovšetkým na uľahčovanie elektronického obchodovania. A to sa odohráva v medzinárodnom priestore. Okrem toho, že bude spĺňať podmienky dané direktívou EÚ, zákon musí byť realizovateľný technicky a použiteľný. Podľa koordinátora skupiny doc. RNDr. Daniela Olejára, CSc., aj keď venovali návrhu asi 1300 hodín neplatenej vysokokvalifikovanej práce, je to len jedno percento z toho, čo treba vykonať, aby to fungovalo.

Z druhej strany sa tvrdí, že koncepcie sú rovnaké a zavádzajú aj rovnaké právne inštitúty, no vyjadrujú výčitky k príliš zložitému legislatívnemu jazyku poslaneckého návrhu. Podľa D. Olejára je filozofia návrhov rôzna a aj keď oba stanovujú za najvyššiu autoritu Národný bezpečnostný úrad, ináč špecifikujú jeho pôsobnosť, povinnosti a kompetencie. Právnici, ktorí pôsobili v tejto skupine, navrhli tiež niekoľko - aj podľa nich nie vyčerpávajúcich - zmien, ktoré je potrebné vykonať v iných legislatívnych normách. Napríklad v zákone o archívnictve, aby sa upravilo archivovanie dokumentov v elektronickej podobe, v Občianskom zákonníku, aby sa upravila platnosť elektronického podpisu atď. Nemohli sme nezaznamenať, že návrh prvého zákona, ktorý nás reálne posúva k informačnej spoločnosti a má v tomto smere až transformačnú moc, sa stáva predmetom

súperenia o prestíž.

Minister hospodárstva Ľ. Harach je naklonený tomu, aby sa dve pracovné skupiny stretli a vydiskutovali si odborné problémy. Ráta však s tým, že by sa tak malo stať na pôde gesčného výboru NR SR. V tejto chvíli ide hlavne o to, aby poslanci, ktorí ako väčšina z nás nie sú odborníkmi v tejto zložitej problematike, dostali dobre prepracovaný návrh, ktorého jednotlivé paragrafy budú v súlade. A aby na jeho základe mohla vzniknúť príslušná štátna inštitúcia a začať pracovať komerčné certifikačné autority. Iste, bolo by vhodné, keby sa tak stalo čo najskôr, veď ak má zákon naozaj fungovať od januára 2002 (pôvodný termín bol 1. 1. 2001), mal by byť schválený aspoň štyri mesiace predtým. Preto by bolo asi lepšie, keby sa na pôdu gesčného výboru už dostalo spoločné stanovisko oboch pracovných skupín. D. Olejár vyhlásil, že odborná skupina SIS navrhuje stretnutie, na ktorom by sa stanovili filozofické princípy a východiská pre budúci zákon s tým, že po vyhodnotení toho, ktorá verzia ich lepšie spĺňa, by sa pokračovalo v práci na tej lepšej. Táto myšlienka je blízka aj Slovenskej asociácii pre elektronický obchod, ktorej členovia sa zúčastňovali na práci pracovnej skupiny ministerstva. Jej generálny tajomník M. Krško prišiel s iniciatívou na stretnutie zástupcov všetkých profesijných združení v oblasti informačných technológií, kde by sa malo hovoriť aj o tomto zákone. Podľa neho niet odborných problémov, o ktorých by sa nedalo komunikovať a dospieť k spoločnému stanovisku. Bolo by naozaj ukážkou nezrelosti, keby sa práve takýto, v značnej miere technokratický zákon, mal stať kauzou a prostriedkom politického boja.

Zuzana Krútka