Náhrada za opravu po havárii

Účtujem v sústave jednoduchého účtovníctva. V roku 1999 mi vznikla škoda na osobnom motorovom vozidle, za opravu som zaplatila 30-tisíc Sk. Náhrada od poisťovne bola vyplatená v máji 2000 v plnej výške. Ako sa má o týchto skutočnostiach správne účtovať a aký majú vplyv na základ dane z príjmov? S účinnosťou od 1. 1. 2000 boli zmenené postupy účtovania v sústave podvojného účtovníctva a medziiným sa zmenila definícia škody. Platí to aj pre jednoduché účtovníctvo?

- Prípad havárie poisteného motorového vozidla a výplata náhrady spadá do dvoch zdaňovacích období, na rozhraní ktorých sa menil aj zákon o daniach z príjmov. Do 31. 12. 1999 platil zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení vyše dvadsiatich zmien a doplnení (starý ZDP). Ten v § 24 ods. 2 písm. l) stanovil, že na daňové účely možno uplatniť škody vzniknuté v dôsledku živelných pohrôm, v § 25 ods. 1 písm. n) nedovoľoval daňovníkovi uplatňovať manká a škody, presahujúce prijaté náhrady a v § 4 písm. d) oslobodzoval od dane prijaté náhrady škody, plnenie z poistenia majetku a plnenie z poistenia zodpovednosti za škody. Pritom pojem škody zákon o daniach z príjmov nedefinoval, ani pre vymedzenie tohto pojmu neodkazoval na iný všeobecne záväzný predpis. V praxi sa pre daňovú oblasť pojem škody chápal tak, ako ho chápe účtovníctvo. Zákon č. 563/1991 Z. z. o účtovníctve síce tiež škodu nedefinuje. Vymedzenie tohto pojmu možno však nájsť vo vykonávacom predpise k zákonu o účtovníctve – v Postupoch účtovania pre podnikateľov v znení ustanovenom k 1. 1. 1999 opatrením MF SR č. 3177/1998-KM. Tento predpis, platný pre sústavu podvojného účtovníctva uvádza v čl. I ods. 12, že škodou sa rozumie fyzické znehodnotenie (poškodenie alebo zničenie) nehmotného a hmotného majetku, a to z objektívnych a zo subjektívnych príčin.

S účinnosťou od 1. 1. 2000 došlo v uvedenej oblasti k viacerým zmenám. Zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov (nový ZDP) stanovuje v § 24 ods. 2 písm. k), že ako daňový výdavok sa uznávajú daňovníkom nezavinené škody vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy, ako aj škody spôsobené podľa potvrdenia polície neznámym páchateľom, ak od vzniku tejto škody uplynul najmenej jeden kalendárny rok. V § 25 bolo rozšírené znenie ods. 1 písm. n), pre konkrétny prípad má význam najmä to, že je tu pri pojme škody odkaz na zákon o účtovníctve. V § 4, ktorý upravuje oslobodenie od dane, je významná zmena v tom, že od dane už nie je oslobodená náhrada za škodu spôsobenú na majetku, o ktorom v čase vzniku škody daňovník účtoval ako o majetku, využívanom na podnikanie. Definícia škody v Postupoch účtovania pre podnikateľov bola opatrením MF SR č. 21 891/1999-92 zmenená tak, že sa slovo „poškodenie“ nahradilo slovami „neodstrániteľné poškodenie“. To značí napríklad, že pri havarovanom automobile, ktorý možno opraviť, nejde o škodu, a teda prípad sa nebude posudzovať podľa § 25 ods. 1 písm. n), ktorý limituje uplatnenie škody. Pritom nie je rozhodujúce, v akej sústave daňovník účtuje. Výdavky na odstránenie následkov havárie sa teda zrejme budú považovať za výdavky na opravu, ktorá je definovaná tak, že sa ňou odstraňuje čiastočné fyzické opotrebenie alebo poškodenie veci na účely jej uvedenia do predchádzajúceho alebo prevádzkyschopného stavu. Uplatnenie tohto výdavku nie je zákonom o daniach z príjmov ani limitované, ani inak podmienené ani zakázané.

Pre konkrétny prípad podľa predpisov platných do konca roku 1999 platí: poškodenie vozidla je škoda, škodu možno uplatniť do výšky prijatej náhrady, prijatá náhrada je oslobodená od dane.

Podľa predpisov platných od 1. 1. 2000 platí: poškodenie vozidla nie je škoda, výdavky na opravu možno uplatniť podľa skutočnosti, náhrada od poisťovne podlieha dani z príjmov. Problémom je okolnosť, že k poškodeniu a oprave došlo v roku 1999 (nemohol sa uplatniť výdavok, kým nebola známa výška náhrady) a náhrada bola vyplatená v roku 2000, keď už podliehala dani z príjmov. K tejto situácii zaujalo MF SR stanovisko, že možno postupovať podľa § 23 ods. 4 písm. h) nového ZDP, podľa ktorého sa do základu dane nezahŕňa zúčtovaný výnos (od 1. 1. 2001 nahradené slovom „príjem“) prislúchajúci k výdavku, ktorý nebol uznaný za daňový výdavok. Ak teda podnikateľ neuplatní v roku 1999 výdavky na opravu havarovaného automobilu, nebol povinný zdaniť náhradu škody prijatú v roku 2000.

Ing. Tatjana Pecháčová