Potrebujeme vŕtačov hlavní (ale aj ich vedúcich) I.

Koncom apríla prišiel na návštevu Hd rektor UK Ferdinad Devínsky, ktorého zostručnený životopis uverejňujeme na inom mieste. Bola to príležitosť na niekoľko otázok aj o tom, aká je slovenská univerzitná súčasnosť, aktuálne otázky jeho rozvoja, ako sa vôbec vyvíja vzdelanosť v SR. Vo viacerých prípadoch svojimi odpoveďami až diplomaticky naznačil, že naše vysoké školstvo nie je tam, kde by mohlo (a malo) byť. Aj cez príklady z UK a ďalšie vznikla mozaika zbytočných paradoxov o kľúčovom rezorte počtom obyvateľov malej republiky, ktorá by sa mohla presadzovať svojou vzdelanosťou a kultúrnosťou.

Hd: Do akej miery je Univerzita Komenského uznávaná vo svete?

Prof. F. Devínsky: Diplom našej univerzity a dekrét o tom, že je niekto PhD. alebo kandidát vied stačí na to, aby bol akceptovaný na väčšine dobrých univerzít nielen v Európe, ale aj v Spojených štátoch. Keď niekde vo svete poviete, že ste zo Slovenska, tak sa dozviete, že sa tu bojuje. Keď však poviete, že ste z Univerzity Komenského, tak vám povedia Bratislava. To, že máme dobré meno, súvisí aj s tým, že UK dobre obstála aj v medzinárodných hodnoteniach.

Hd: Je tu od roku 1645 v podobe Academie Istropolitana, a potom od roku 1919. Dalo by sa povedať, že si svoju pozíciu priam vysedela?

Prof. F. Devínsky: Aj to, ale je fakt, že má vyše stotisíc absolventov a z nich je dosť po celom svete.

Hd: Je to honor absolvovať UK?

Prof. F. Devínsky: Nie je možné tvrdiť, že vo všetkých oblastiach je univerzita vynikajúca. Je ich však väčšina, trebárs prírodné vedy, farmácia..., osobitne matematika, fyzika a chémia. Vynikajúce meno má aj v niektorých filozofických odboroch. Na vyčerpávajúcu odpoveď by som potreboval značný priestor. Mohol by som sa zmieniť o pedagogickej fakulte, ktorá má celý rad takých odborov, ktoré nie sú nikde inde na Slovensku. Napríklad fakt, že z jej absolventov odchádza učiť iba štvrtina, ale všetci ostatní si nájdu miesto. Mohol by som sa spýtať: je to dobré alebo nie je, keď učitelia nejdú učiť, ale zasa všetci si nájdu zamestnanie?

Hd: Vo verejnosti osciloval chvíľu názor, že vytváranie ďalších univerzít alebo vysokých škôl likviduje aj monopolnú pozíciu UK?

Prof. F. Devínsky: Bol pomýlený. V prvom rade UK je jedinou komplexne a najlepšie vybudovanou univerzitou. Vznik nových univerzít, vo väčšine prípadov kváziuniverzít a vysokých škôl v krajských mestách a regiónoch dáva nám nebývalú príležitosť vyniknúť.

Hd: Vynikáte?

Prof. F. Devínsky: O to nejde, pretože pozícia UK je prakticky neotrasiteľná. Aj keď na novovzniknutých univerzitkách a vysokých školách sú všelijaké ambície. Väčšina z nich by sa mala profilovať ako Fachhochschule či inštitúcie, ktoré budú poskytovať vzdelanie v konkrétnych odboroch a pre konkrétnych zamestnávateľov. Mohli by sme sa poučiť trebárs v Nemecku. Ale je pomýlené, t. j. navrávať si, že budeme mať pätnásť-dvadsať univerzít na rovnakej úrovni a medzinárodne akceptovaných. Sú takí, čo si myslia, že stačí zriadiť univerzitu a bude honor. Ten by mohol byť vtedy, napríklad, keď sa vám prihlási na prijímacie pohovory dvadsaťsedemtisíc a viac uchádzačov, a vy z nich môžete prijať jednu osminu. Tam je tiež garancia kvality „študentskej masy“ a toho, že všetci majú na to, aby dokončili univerzitné vzdelanie. Nejde len o to dodať populácii Slovenska tituly pred a za menom, ale o úroveň vzdelania a možnosti jeho ďalšieho rozvíjania.

Hd: Keď to zhrnieme, UK má výlučné postavenie. Čiže, platí to aj pre jej absolventov...?

Prof. F. Devínsky: Áno. Aj. A bude to čoraz výraznejšie postavenie v tom najlepšom zmysle slova.

Hd: A vôbec, predpokladáte stále taký záujem o štúdium práve na slovenskej alma mater? Mohlo by sa povedať, že je tiež nedostupnou...?!

Prof. F. Devínsky: Pri zmene režimu bola jednou zo základných požiadaviek dostupnosť vysokého školstva. Chápalo sa to asi tak, že kto sa prihlási, nech študuje. Je fakt, že dostupnosť vysokoškolského vzdelania sa zvýšila. Za ostatných desať rokov počet vstupujúcich študentov alebo celkový počet študentov vzrástol takmer o 90 %. V roku 1990 sme mali 10 500 a dnes máme 17-tisíc študentov v dennom štúdiu, pričom celkový počet študentov je 27-tisíc. To znamená, že Univerzita Komenského s počtom zamestnancov o sto nižším ako v roku 1990, t. j. 4900 zvláda dvojnásobný počet študentov. Má to však svoje úskalia, predovšetkým organizáciu štúdia. Ak má študent sedieť povinne tridsaťdva hodín v posluchárni, tak ste v koncoch. Je tu však možnosť kreditného systému, keď povinná výučba bude osemnásť-dvadsať hodín, tak si otvoríte ďalšie kapacitné možnosti, pretože adept vysokého vzdelania bude pracovať sám na sebe, ale, a zasa problém, musí mať na to moderné knižnice, internáty, a to všetko stojí peniaze.

Hd: Z vôle mať vzdelaný národ sa veľa neurobí... Ako ste na tom s podmienkami? Neberú vám financie tie nové školy?

Prof. F. Devínsky: Slovensko potrebuje, obrazne povedané, aj vŕtačov delových hlavní, ale do vedúcich funkcií nemôžete dať vŕtača delovej hlavne. To sme tu už mali.

Nikde však je napísané, že je to vylúčené, lebo aj taký vŕtač delových hlavní môže na sebe pracovať a predstihnúť aj svojich a tiež našich profesorov. Ide však skôr o výnimky, pričom platí, že potvrdzujú pravidlo.

Osobne si veľa sľubujem od toho, čo sa dá získať na lepšej organizácii výučby, aby študenti mali priestor na sebarealizáciu - na kreativitu a na svoj osobnostný rast. Trebárs takou maličkosťou, že si farmaceut bude rozširovať svoje zázemie psychológiou ako predmetom. V súčasnosti je to viac ako zložité a, objektívne, časovo nestihnuteľné.

Hd: Veľa sa toho nezmenilo od pamätného roku 1990?

Prof. F. Devínsky: Už za rektora J. Šveca sme preferovali tzv. univerzitné štvrtky. V tento deň mohli študenti cirkulovať po fakultách a bolo ich osemsto. Sú aj dnes s výnimkou Právnickej fakulty, ale nie je to tak citeľné, ako sme si predstavovali.

Hd: Poďme k financiám. Keby ste chceli realizovať vzdelanie súčasné - na súčasnej európskej úrovni, čo by ste potrebovali okrem toho dnešného rozpočtu?

Prof. F. Devínsky: UK dnes funguje lepšie ako priemerná Európa. Je však pravdou, že každý rok posielame na ministerstvo dva návrhy rozpočtu. Jeden je o tom, čo nám ministerstvo povie. Teda, akýsi „rozpis limitov“. Univerzita Komenského dostane vyše 1, 14 mld. korún. S mimorozpočtovými príjmami je to 1, 3 mld. korún. A potom je tu druhý, skutočný návrh rozpočtu. Reálne by sme potrebovali takmer 1,8 mld. korún. Sme v takej pozícii, že zo schváleného rozpočtu udržujeme chod, ale sa nerozvíjame. Keby sme mali o pol miliardy viac, tak by sme si vydýchli a mohli projektovať príťažlivejšiu budúcnosť UK.

Hd: Niečo na ilustráciu...

Prof. F. Devínsky: V 1991. roku sme spustili program informačných technológií na univerzite, ďalej spúšťame programy podpory mladých ľudí a mladé granty. Už piaty rok máme mladé granty, a tento rok sme rozdelili 3,2 mil. korún. Začínali sme síce so 700-tisíc, ideme hore, ale taká Karlova Univerzita má na takéto programy 12-násobok, t. j. 40 miliónov českých korún. Nie je to len vec chcenia, ale spôsobu či skôr prístupu k univerzite a vôbec ku vzdelaniu. Taká Karlova Univerzita má rozpočet 2,2 mld., aj má podstatne viac študentov, je staršia, ale do svojho rozpočtu môže získať vďaka legislatíve ešte jednu miliardu navyše. Šesť rokov hľadali riešenie a pred dvoma rokmi prijali v ČNR nový zákon...

Hd: Vy ste neschopný dopracovať sa k takejto zmene?

Prof. F. Devínsky: Pokúsili sme sa o nový vysokoškolský zákon. Lenže, takmer všetky nové, dobré a naozaj rozumné veci sa z neho vytratili. Napríklad, aby sme mohli získať majetok, aby sme mali svoje vlastné mzdové tabuľky a vôbec voľné ruky vo veci poplatkov za štúdium. Garantujem, že schopní uchádzači aj zo sociálne slabších pomerov by sa nestratili. Trebárs také pozvanie na prednášky niektorého z nositeľov Nobelových cien alebo z prestížnych svetových univerzít je prakticky nemožné, lebo ho nemáme možnosť legálne odmeniť v zahraničí zvyčajnou sumou. Nehovoriac už o vypísaní konkurzov na profesorské miesta. Aj by som mohol tvrdiť, že všetky návrhy na priblíženie sa k tomu, čo dnes robí medzinárodnú prestíž tej-ktorej univerzite, sú odkladané, či skôr odmietané. Nie je to len vec ministerstva, ale aj ovzdušie v akademickom školstve, ktoré neveľmi túži po vytvorení konkurenčného prostredia.

Hd: Vráťme sa k poplatkom za univerzitné, resp. vysokoškolské štúdium...

Prof. F. Devínsky: Ústava hovorí o bezplatnosti základného a stredného školstva. Dalo by sa tvrdiť, že aj vysokoškolského. Už dávno to nie je pravda. Finančné nároky od vstupu do vzdelávacieho procesu sa stále zvyšujú a my sa tu tvárime, že je to inak. Politici sú populistickí, ale v dlhšom horizonte sa nevyhneme poplatkom za vysoké školstvo a všetkému, čo s ním súvisí. Ibaže by sme dospeli k takému prebytku zdrojov v štátnom rozpočte, že by sme ho mohli venovať na vzdelanosť. To nám však, žiaľ, nehrozí. Je číro čistá demagógia, ak niekto hovorí, že chudobní nebudú môcť študovať. Každá škola by mala právomoc odpustiť poplatok. Je tu variantné riešenie vo forme štátnych štipendií ako v Austrálii a inde vo svete, ale v prvom rade je tu nevôľa pohnúť s problematikou, od ktorej je závislá budúcnosť, ba až sila štátu, pokiaľ sa dá merať duchovné bohatstvo. Urob prijímacie pohovory, a potom sa uvidí, či musíš platiť a koľko. Dalo by sa uvažovať aj tom, či to, čo je zadarmo, je také cenené ako to, za čo musíte platiť.

Ž ivotopis

Prof. Ing. Ferdinand Devínsky, DrSc., Katedra chemickej teórie liečiv Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského, Bratislava

Dátum a miesto narodenia: 17. 8. 1947 Bratislava. Vzdelanie: základné vzdelanie ZDŠ Dubová, Bratislava, 1953 - 1962, stredné: v rokoch 1962 - 1965 s maturitou, SVŠ Dubová, Bratislava, vysokoškolské: 1965 - 1970, CHTF SVŠT Bratislava v odbore organická technológia so zameraním liečivá.

Priebeh zamestnaní: 1970 - 1972 Výskumný ústav liečiv Hlohovec, detašované pracovisko Katedra anorganickej a organickej chémie FaF UK, ďalej len KAOCH, 1972 - doteraz: Katedra chemickej teórie liečiv Farmaceutickej fakulty UK, ďalej len KCHTL (predtým KAOCH FaF UK): 1972 - 1973 asistent, 1973 - 1989 odborný asistent, 1989 - 1992 docent, habilitácia na Prírodovedeckej fakulte UK, vedného odboru organická chémia, 1992 - doteraz profesor vedného odboru farmaceutická chémia.

Funkcie: 1990 - doteraz vedúci KCHTL FaF UK, november 1990 - 1996 prorektor UK pre rozvoj, 1997 - doteraz rektor UK

Vedecké hodnosti: CSc. - rok 1981, Prírodovedecká fakulta UK, chemické vedy z ved. odb. organická chémia, DrSc. - rok 1993, Farmaceutická fakulta UK, farmaceutické vedy, ved. odb. farmaceutická chémia.

Ďalšie odborné a špeciálne vzdelanie: v roku 1987 špecializované štúdium pedagogiky, v rokoch 1986 - 1987 dvojročný kurz - štúdia angličtiny MŠMŠ SR, v roku 1991 3-týždňový pobyt v USA organizovaný USAID zameraný na riadenie vysokých škôl, v roku 1994 získanie certifikátu v „Higher education management program“ University of Oxford a University of Warwick vo V. Británii, v roku 1996 získanie certifikátu v oblasti personálneho manažmentu „Human Resource Planning for the Competitive Edge“, Cornell University, USA, stály člen Asociácie európskych univerzít (CRE), aktívne ovládanie svetových jazykov: anglicky a nemecky

Študijné pobyty: v rokoch 1986 - 1987 10-mesačný študijný pobyt, Chelsea Department of Pharmacy, King's College London, University of London, v rokoch 1991, 1993, 1995 ďalšie trojtýždňové pobyty na tomto pracovisku, v roku 1992 pozvaný na 3-mesačný pracovný pobyt na University of Toronto ako profesor na jej Farmaceutickej fakulte.

Vedecké ocenenia: 1987 - doteraz: čestný titul Honorary Senior Research Fellow at King's College London, University of London za vedeckú činnosť spojenú s výskumom na tomto pracovisku, ako aj dovtedajšiu vedeckú činnosť v oblasti výskumu bioaktívnych zlúčenín a ich vzťahov medzi štruktúrou a účinkom, od roku 1986 kmeňový recenzent časopisu Journal of Colloid and Interface Sciences, San Diego, USA, člen medzinárodných redakčných rád časopisov Drug Metabolism and Drug Interactions, Londýn, V. Británia, Polish Journal of Environmental Studies, Olsztyn, Poľsko, člen vedeckých rád: od marca roku 1990 UK, FaF UK, od roku 1993 FM UK, roku 1998 čestná vedecká hodnosť Dr.h.c. City University Seattle, USA

Vedecká práca: zameranie na výskum bioaktívnych zlúčenín a vývoj nových liečiv, vzťahu ich štruktúry, vlastností a účinkov. Spolu viac ako 100 vedeckých prác, 92 patentov, vyše 400 citácií v SCI.

Pedagogická činnosť: všetky pedagogické činnosti (prednášky, semináre, konzultácie, skúšanie) vyplývajúce zo zaradenia do pedagogického procesu, 9 vychovaných doktorandov.

V roku 1970 som sa oženil a v roku 1975 sa nám narodil syn Henrich, absolvent FaF UK, t. č. lekárnik, v roku 1980 syn Peter, t. č. študent FM UK.

Peter Kasalovský