Aj syry sú otázkou peňaženky

Cenový rozdiel je zakódovaný v menovom kurze

Obchodovanie so syrom patrilo nesporne k prvým druhom výmenného obchodu, najmä s tými tvrdšími druhmi. Názvy niektorých druhov syrov sa stali medzinárodnými pojmami, ba čo viac, aj normami, ktoré musel určitý druh syra v dávnejšej minulosti spĺňať, aby sa mohol nazývať rovnako ako ten najznámejší, najrozšírenejší predchodca. Syry delia výrobcovia podľa obsahu vody na tvrdé, polotvrdé a mäkké. Obsah vody pri tvrdých syroch sa pohybuje napríklad medzi 30 - 40 percentami, pri polotvrdých 40 - 50 percentami. Názvy syrov sa historicky vytvárali podľa miesta ich vzniku, výroby či pôvodu. K najstarším druhom tvrdých syrov patria aj so svojimi názvami - ementálsky, eidamský, grójsky a parmezán. K mäkkým syrom patria napríklad limburský (alebo romadúr), camembert, gorgonzola, stracchino, gervais, roquefort a „kvargle“ (spisovne syrečky). K ovčím syrom patria parenice a oštiepky. Tieto posledné dve nenadobudli vo svojej histórii takú „tvrdú“

ochranu názvu

ako roquefort alebo camembert. V časoch federálnej republiky bolo prirodzené, že sortiment syrov domácej výroby bol bohatý a prakticky na celom území federácie za rovnakú cenu dostupný. Prvých 7 - 8 rokov po vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa aj ponuka syrov značne obmenila. Privatizácia mliekarní a rôzne výšky dopravných nákladov plus clá, začali hrať významnejšiu úlohu. Ceny syrov - najmä tých zahraničných - podstatne vzrástli. Teraz už nie je problém v „dobrých“ obchodoch dostať kedykoľvek originálne holandské, francúzske, talianske a nemecké syry. Všetko je len otázkou peňaženky. V posledných mesiacoch sa najmä prostredníctvom obchodných reťazcov začali objavovať vraj „lacnejšie“ české syry ako slovenské.

O týchto témach sme sa porozprávali s obchodným riaditeľom Juhočeských mliekarní MVDr. Josefom Nekovářom.

- Ak existujú také názory, že české syry sú lacnejšie ako slovenské, môže to prameniť z jediného dôvodu. Spotrebiteľ asi porovnáva neporovnateľné, povedzme

české ceny

z hypermarketov v Brne a okolí, v pohraničí, so slovenskými cenami v slovenských hypermarketoch a lepších obchodoch. My, výrobcovia v Českej republike máme problém aj v tom, že súčasťou ceny je aj súčasný kurz našej a vašej meny a vysoké nákupné ceny mlieka v Čechách. V indexe 1,27 sa český výrobok na Slovensku už takmer o tretinu predražuje a druhá otázka je nákup mliečnej suroviny. V porovnaní so SR garantovaná nákupná cena jedného litra mlieka, podľa nového výnosu ministerstva je 7,60 CZK a viac, a na slovenskom trhu je nákupná cena ako viem, 8,50 SKK. Keď teda prepočítame na kurz, tak surovina nakupovaná na Slovensku je pre mliekarne lacnejšia, a teda my, českí výrobcovia sme od začiatku znevýhodnení pri výrobkoch, ktoré by sme radi predávali aj na Slovensku. To je však náš problém.

Z logiky veci vyplýva, že sa orientujeme na niektoré špeciality, ktoré pre svoju chuť, receptúru a tradíciu by sa mohli uplatniť aj na Slovensku, napríklad Zlato, Cleo, Farao a ďalšie ochutené mäkké syry napríklad zeleným korením.

- Vzhľadom na to, že sme mliekareň, ktorá je z 30 až 40 percent zameraná na výrobu syrov, povedzme prírodných syrov, plynie z toho, že sme aj veľkými výrobcami topených syrov. Z nášho výrobného programu, ktorý obsahuje

200 - 220 druhov

výrobkov, niektoré na slovenskom trhu chýbajú, a to nielen syry, ale aj Diavita (jogurt určený pre diabetikov). Diavita je veľmi dobre prijímaná odbornou verejnosťou v Česku. Vyrábame celú škálu mliečnych výrobkov, s ktorými by sme chceli skúsiť šťastie na slovenskom trhu, napríklad s čerstvým syrom Kozič. Nepôjdeme klasickou cestou, vlastným prieskumom slovenského trhu, nejdeme ho získať na úroveň predaja z čias federácie. Založili sme v Poprade dcérsku spoločnosť a Juhočeské mliekarne Slovakia budú robiť odborný servis práve obchodným reťazcom v celej šírke nášho výrobného sortimentu. Reťazce si potom sami odhadnú, aké výrobky by sa na slovenskom trhu z výrobného sortimentu JČM České Budějovice mohli dobre predávať.

Ivan Klačanský