|
|||||||||||||||||
Pondelok 7.Mája 2001 |
Moderne v medziach rozumuAgrosektor nie je len na zhodnocovanie kapitálu Je smutné, že museli prísť udalosti s takými tragickými následkami, aké prináša BSE a epidémia slintačky a krívačky, aby si svetové spoločenstvo začalo uvedomovať cenu za to, na čo si väčšina ľudstva už zvykla, čo už pokladala za prirodzené ako vzduch alebo vodu. Tým je nízka cena, ktorú platíme za relatívny dostatok a neraz až prebytok potravín, hoci, naopak, v niektorých oblastiach sveta je hlad niečo, na čo si obyvateľstvo tiež nechtiac muselo zvyknúť. Problém, ako sa vyhnúť negatívam industriálneho typu poľnohospodárstva, lebo aj BSE je jeho dôsledkom, vnímajú v krajinách s transformujúcou sa ekonomikou trochu inak, ako v krajinách so stabilizovanou trhovou ekonomikou. Dôchodkový deficit odvetvia vyvolaný cenovou liberalizáciou a makroekonomickou stabilizačnou politikou, spojený s nedostatočným prístupom farmárov k úverovému kapitálu, v posledných rokoch podstatne znížil množstvo použitých priemyselných vstupov do poľnohospodárstva, ako aj intenzitu využitia produkčných schopností pôdy. Na Slovensku sa tak spotreba priemyselných hnojív v čistých živinách na hektár pôdy pohybovala v rokoch 1993 až 2000 v rozpätí 40 až 50 kilogramov a priemerná spotreba pesticídov v rozpätí 1,3 1,6 kg na hektár, čo sú množstvá oveľa nižšie ako v európskych krajinách. Rovnako hustota dobytka chovaného na 100 hektároch pôdy je nízka a v porovnaní s takými vyspelými krajinami ako Rakúsko alebo Nemecko asi polovičná. Táto situácia dokumentuje, že prevažná väčšina našich podnikateľov na pôde zaťažuje životné prostredie len minimálne. To však neznamená, že najmä tam, kde je vysoká podniková koncentrácia živočíšnej výroby alebo sa vyskytne menej zodpovedné zaobchádzanie s agrochemikáliami, nemôže dôjsť k poškodeniu prostredia poľnohospodárskou činnosťou. Už aj preto, že sa musíme vyrovnávať s dedičstvom minulosti, keď v mnohých prípadoch neboli postupy likvidácie odpadov zo živočíšnej výroby technicky šťastne riešené. Keď sa hovorí o agrárnopolitických opatreniach, ktorými sa môžu poľnohospodárske sústavy a technológie prispôsobiť požiadavkám na zachovanie zdravého životného prostredia, existujú tri možnosti, uviedol pre Hospodársky denník minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš. Investovať do vývoja technológií a spôsobov hospodárenia, ktoré s využitím poznatkov vedy eliminujú negatívne dôsledky terajšieho technicky nedokonalého spôsobu farmárčenia, alebo zaviesť rozsiahly program pozitívnej stimulácie farmárov, aby sa zriekli doteraz známych intenzifikačných prvkov v hospodárení, ktoré sa ukázali ako neprimerané a kompenzovať im utrpenú ujmu na dôchodku. Treťou alternatívou je prehĺbiť a posilniť regulačný mechanizmus, ktorý zákonnými prostriedkami usmerní farmársku prax a podmienky na výrobu a distribúciu poľnohospodárskych produktov a sankcionuje jeho porušovanie. Ak posudzujeme tieto opatrenia z hľadiska nákladov, najviac zdrojov by možno spotrebovalo prvé riešenie. Avšak jediné odpovedá na problém ako dlhodobo čeliť zvyšujúcej sa konkurencii v podmienkach otvoreného trhu. Druhý a najmä tretí typ opatrení by azda mohli byť príťažlivé pre politikov, hľadajúcich priamočiare riešenia. Doterajšie skúsenosti však učia, že v trhovej ekonomike je veľmi silné pokušenie získať dodatočný príjem porušením uvalených regulácií, tvrdí minister. Konštatuje, že aktuálnou je úloha presvedčiť verejnosť a hlavne časť politikov, aby sa na poľnohospodárstvo nepozerali len ako na odvetvie, ktoré dáva možnosť podnikať, v ktorom sa zhodnocuje investovaný kapitál. Ale je aj aktivitou, ktorá vytvára hodnoty prospešné pre celú spoločnosť a nie iba pre úzky okruh ľudí. Od roku 2002 by sa mal u nás implementovať už pripravený environmentálny program, ktorý je v súlade s nariadeniami EÚ č. 1275/99 a 1750/1999, ktorý by mal do istej miery eliminovať aj také riziká, aké predstavuje epidémia BSE. Slovensko už vytvorilo legislatívnu bázu na vykonávanie ekologického poľnohospodárstva. Máme zákon č. 224/1998 o ekologickom poľnohospodárstve a výrobe biopotravín. V súčasnosti sa dokončuje tvorba príslušného inšpekčno-certifikačného systému. Farmy, hospodáriace podľa ekologických zásad, pokrývajú vyše 58-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy, čo je 2,5 % z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy na Slovensku. Priemerná veľkosť ekologickej farmy je 671 hektárov. Produkty týchto fariem sa však na 98 % vyvážajú do krajín EÚ, čo nasvedčuje tomu, že pre výrobky označované ako bioprodukty sa dajú dosiahnuť podstatne vyššie tržby na zahraničnom ako na domácom trhu. Na našu škodu! Vladimír Turanský |
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |