Hospodársky denník
USD48,541 Sk
EUR43,34 Sk
CHF28,093 Sk
CZK1,251 Sk
  Pondelok  7.Mája 2001

Americký hlad po energii

Ochrancovia životného prostredia kritizujú pripravovanú koncepciu

Zvýšenie domácej ťažby ropy, rozsiahlejšie využívanie jadrovej energie a zemného plynu, budovanie nových elektrární - na takýchto pilieroch bude postavená nová americká energetická koncepcia, ktorá by sa mala zverejniť ešte v tomto mesiaci. Biely dom má teda vážne obavy, že Amerika zostane bez energie. Priemyselní lídri majú z toho radosť, ekológovia sú zúfalí.

„Závislosť Spojených štátov od energie, a najmä od fosílnych palív, sme takto naliehavo nepociťovali od 70. rokov,“ tvrdí viceprezident Dick Cheney. Zdôrazňuje, že nahraditeľné energetické zdroje v súčasnosti pokrývajú len 2 percentá národných energetických potrieb a v priebehu šiestich rokov sa tento podiel môže zvýšiť maximálne na 6 percent. „Bez ohľadu na naše nádeje, že vyvinieme alternatívne zdroje a spôsoby šetrenia energie, realita je taká, že fosílne palivá pokrývajú 100 percent našich dopravných potrieb a väčšiu časť výroby elektrickej energie. A tak to bude aj počas nasledujúcich rokov,“ vysvetľuje viceprezident, a preto navrhuje zvýšiť domácu ťažbu ropy zo známych zdrojov (teda aj v chránenej arktickej oblasti), rozšíriť sieť plynovodov najmenej o 60-tisíc kilometrov, vybudovať počas nasledujúcich 20 rokov 1300 až 1600 nových elektrární, ako aj reparovať, modernizovať a rozšíriť elektrické rozvodné siete.

Cheney sa pri nedávnom prejave o novej energetickej koncepcii zmienil aj o uhlí ako najrozšírenejšom energetickom zdroji v USA, zároveň však poukázal na nevyhnutnosť vyvinúť tzv. čisté technológie, ktoré by zmiernili negatívny dosah výroby elektriny z uhlia na životné prostredie. Sledujúc environmentálne súvislosti, ale vyzval aj na väčšie využívanie jadrovej energie ako zdroja, ktorý spôsobuje nulové emisie skleníkových plynov. Takže atómová energia v USA dostáva zelenú. „Kto by si pred štyrmi alebo piatimi rokmi myslel, že budeme počúvať reči o kúpe a predaji (jadrových) elektrární a dokonca o výstavbe nových. Dnes je táto diskusia skutočnosťou,{ tvrdí predseda senátnej energetickej komisie Frank Murkowski. V súčasnosti sa v jadrových elektrárňach vyrába asi 20 percent americkej elektrickej energie. Zatiaľ z ministerstva energetiky neprenikli žiadne čísla o tom, či a koľko by sa toto percento malo zvyšovať. Sú tu však viaceré signály, že americká jadrová energetika chystá návrat. Podľa údajov Dozornej komisie pre jadrovú energiu (NRC) priemerný kapacitný faktor pre ľahkovodné reaktory v USA v roku 2000 dosiahol 88 %, v roku 1989 išlo o 63 %. Okrem toho badať aj rastúci záujem o obnovenie licencií, ktoré predlžia činnosť elektrární nad pôvodné 40-ročné obdobie. NRC obnovila licencie pre dve jadrové elektrárne v Marylande a Južnej Karolíne o dodatočných 20 rokov a nedávno povolila niekoľkým zariadeniam zvýšiť objem výroby.

Pripravovaný energetický koncept naráža na tvrdú kritiku environmentalistov. Podľa nich by sa dôraz mal klásť v prvom rade na znižovanie energetickej spotreby cez efektívnejšie využívanie palív a nie na zvyšovanie produkcie. Podľa poslednej správy Rady pre obranu prírodných zdrojov by nie až také výrazné zníženie spotreby paliva v autách mohlo ušetriť 15-krát viac ropy, ako sa vyťaží ť v kontroverznej arktickej oblasti. „Celková Bushova politika sa však v tomto smere pohybovať nebude,“ tvrdia ekológovia. Ako jeden z dôkazov uvádzajú, že návrh rozpočtu na fiskálny rok 2002 pre ministerstvo energetiky počíta so znížením výdavkov na výskum efektivity využitia energie o 29 percent. Hlásia sa aj odporcovia jadrovej energie, ktorí ju označujú za „nespoľahlivú a nebezpečnú“, navyše poukazujú na stále nedoriešený problém so skladovaním jadrového odpadu.

Rastislav Boldocký

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.