Hospodársky denník
USD48,541 Sk
EUR43,34 Sk
CHF28,093 Sk
CZK1,251 Sk
  Pondelok  7.Mája 2001
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Nebankové subjekty žiadajú oživenie kapitálového trhu (plus dve foto: Fruniho a Mojžiša)

Prehnaná kontrola určite nepomôže...

Činnosť nebankových subjektov sa ministerstvo financií pod zámienkou ochrany drobných investorov snaží ustavične obmedzovať a riadiť, čoho najnovším príkladom je pripravovaný zákon. Vysoké výnosy a sociálne problémy obyvateľstva však ľudí stále k nim priťahujú. Iste, niekoľko nebankových subjektov skrachovalo, na čom MF SR stavia pri znižovaní ich dôveryhodnosti, ale skrachovalo aj niekoľko bánk, ktoré boli pod dohľadom MF SR a NBS. O tom sa však už z ministerstva financií hlasy neozývajú... Predstaviteľom dvoch najväčších spoločností, generálnemu riaditeľovi Drukos, a. s., iniciátorovi Vašej vlny privatizácie Františkovi Mojžišovi a prezidentovi a predsedovi predstavenstva Horizont Slovakia, o. c. p., a. s., Vladimírovi Frunimu, sme položili otázky týkajúce sa podmienok, v ktorých nebankové subjekty na Slovensku pôsobia.

Aké máte skúsenosti s legislatívou, ktorá upravuje podnikanie nebankových inštitúcií? Aké zmeny by ste považovali za nevyhnutné na rozvoj kolektívneho investovania na Slovensku?

Ing. František Mojžiš: Nevyhnutnou podmienkou na rozvoj kolektívneho investovania je pochopenie úlohy a podstaty investovania voľných finančných prostriedkov cez kapitálový trh. Po objavení zaujímavých titulov na kapitálovom trhu (tzv. blue chips) sa vytvorí v spoločnosti klíma pre neexistujúce kolektívne investovanie. Podnikateľské subjekty vo vyspelých ekonomikách získavajú prevažnú časť dlhodobých finančných zdrojov cez kapitálový trh. V podmienkach SR kapitálový trh prakticky neexistuje. Fungujúci kapitálový trh musí stimulovať alokáciu finančných prostriedkov tam, kde ich je treba, hlavne do slovenských firiem. Popri fungujúcom kapitálovom trhu by bolo určite vysoko motivujúcim faktorom, pre rozvoj kolektívneho investovania, odstránenie rozdielov v zdanení pri investovaní do štátnych cenných papierov a cenných papierov podnikateľských subjektov v prospech podnikateľských subjektov.

Vladimír Fruni: Predovšetkým treba zdôrazniť, že pojem „nebankové“ subjekty považujeme za nerelevantný. Spoločnosť B. M. G. Invest podniká na základe Obchodného zákonníka, využívajúc paragrafové znenie zákona v častiach o tichých spoločníkoch a o pôžičke. Ľudia, ktorí investujú svoje prostriedky prostredníctvom B. M. G. Invest, sú teda našimi spoločníkmi a obchodnými partnermi pri podnikaní. Využívame pri tom dispozitívny charakter ustanovení zmluvy o tichom spoločenstve. Na tomto základe jednotlivé zákonné ustanovenia upravujeme s obchodným partnerom individuálne. Táto forma je pre nás i pre obchodného partnera obojstranne výhodná a sú s ňou spokojné tisíce ľudí po celom Slovensku.

Spoločnosť Horizont Slovakia, o. c. p., a. s., by však privítala uvoľnenie devízového trhu tak, aby obchodníci s cennými papiermi, akými je napríklad naša spoločnosť, mohli obchodovať aj na zahraničných burzách. To by podstatne rozšírilo naše možnosti, čo by v konečnom dôsledku znamenalo vyššie zisky a, samozrejme, aj viac daní pre štát.

Ministerstvo financií zriadilo Úrad pre dozor nad kapitálovým trhom, ktorý má kompetencie v oblasti kontroly nebankových subjektov. Okrem toho pripravuje zákon, ktorý má výrazne upraviť ich činnosť akousi „certifikáciou“ verejného prísľubu. Ako hodnotíte tieto snahy ministerstva a vlády ustavične zavádzať opatrenia na ochranu malých investorov? Sú nevyhnutné?

Ing. František Mojžiš: Zásahy ministerstva financií, ktorých zmyslom je kontrolovať činnosť nebankových subjektov, sú vhodné pre nesvojprávnych jedincov, nie však pre drvivú väčšinu obyvateľstva, ktorá v období globalizácie má prístup k informáciám napríklad cez internet. Prostredníctvom tohto média majú bezprostredný prístup ku množstvu produktov nebankových a bankových inštitúcií celého sveta a sú si schopní podstatne lepšie zohľadniť výhody jednotlivých foriem investovania ako štátny úradník.

Bolo by dobré, keby si ľudia tvoriaci legislatívu, zobrali príklad z vývoja napr. v USA a na základe neho si uvedomili, ako sa mení dnešná vyspelá spoločnosť, a tým aj voličská základňa. Americká spoločnosť je zo stále rastúcej väčšiny tvorená akcionármi, teda spolumajiteľmi firiem a korporácií. Táto skutočnosť silne kontrastuje z marxistickou ideológiou v boľševickom chápaní, ktorá rozdeľuje spoločnosť na majiteľov a tých, ktorí sú nútení prenajímať svoju pracovnú silu. Trend vývoja v USA ukazuje, že spoločnosť sa mení na spoločnosť akcionársku.

Vladimír Fruni: O zámeroch pripraviť nové legislatívne normy v tejto oblasti sa dozvedáme len z médií, a preto nie je možné vyjadriť sa celkom kvalifikovane k tomu, čo nepoznáme. Z čiastočných informácií, ktoré máme, však môžeme konštatovať, že podmienky budúceho zákona spĺňame už teraz, pretože podstatnú časť informácií, ktorých zverejnenie zákon požaduje, poskytujeme médiám, a teda aj verejnosti už dnes. Sme zástancami názoru, že zákonodarca by mal pre podnikateľské subjekty vytvárať čo najslobodnejšie prostredie, pretože zahraničné skúsenosti ukazujú, že štáty, ktoré rešpektujú takúto filozofiu, sú najbohatšie.

Peter Višváder

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.