Hospodársky denník
USD48,541 Sk
EUR43,34 Sk
CHF28,093 Sk
CZK1,251 Sk
  Pondelok  7.Mája 2001
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Vláda doteraz urobila viacero chýb


Letecká doprava potrebuje primeraný priestor. Tak legislatívny, ako aj územný Letecká doprava na Slovensku po minuloročných legislatívnych problémoch stagnuje. Výrazný podiel na tom má súčasná vláda, keď zásadne odmietla smer vývoja svojej predchodkyne. Preto sme sa na tému oživenia leteckej dopravy zhovárali s ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Jozefom Macejkom. - Slovenské letectvo je skutočne v nevyhovujúcom stave. Dokonca zatiaľ stále nie je ani definované, čo a akým spôsobom by mal zabezpečovať štát, v čom by mal štát vytvárať podmienky a čo by mali zabezpečovať súkromné letecké firmy. Podľa môjho názoru treba jednoznačne povedať, že štát sa musí starať o infraštruktúru. To znamená, že tie letiská, ktoré sú dôležité z hľadiska, o tie sa musí starať. Podľa mňa je to bratislavské, košické a popradské letisko a Letisko Sliač. Ostatné letiská majú regionálny význam a plnia športové a iné ciele. Ďalšou úlohou, ktorú musí štát v súvislosti s leteckou dopravou zabezpečiť, je legislatívna činnosť a vytváranie podmienok, aby leteckí dopravcovia mohli fungovať za rovnakých podmienok. Samozrejme, štát musí okrem legislatívnej činnosti zabezpečiť ochranu, navigáciu, bezpečnosť letov atď. Ani spoločnosti, ktoré poskytujú leteckú dopravu a s tým spojené služby, sa zatiaľ nemajú čím pochváliť, pričom to nie je len ich chyba. - Skutočne sú to neraz slabé služby. Treba však hľadať, kde sú príčiny tohto stavu, aj z hľadiska Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Jeden z dôvodov, na ktorý upozorňujeme, sú daňové zákony a daňové zaťaženie. Vo vyspelých krajinách sú lietadlá a rôzne súčasti lietadiel oslobodené od cla a od akýchkoľvek ďalších daní. Na Slovenskou to tak nie je a aj to je brzda rozvoja leteckej dopravy. Spoločnosti prakticky nemajú šancu kúpiť si modernú leteckú techniku, alebo si ju zabezpečiť na lízing. Sme si toho vedomí a iniciujeme zmenu týchto zákonov, aby sa vyrovnali podmienky u nás s podmienkami, ktoré platia v Európe. Ďalej si nemyslím, že štát ako taký by sa mal vlastnícky angažovať v leteckej preprave. V súčasnosti je štát prostredníctvom MDPT SR majetkovo zaangažovaný v akciovej spoločnosti Slovenské aerolínie. MDPT vlastní 34 % akcií SA, a. s. Tento náš podiel plánujeme do konca roka predať, aby aj táto spoločnosť bola čisto súkromnou leteckou spoločnosťou a nik už nebude môcť tvrdiť, že táto spoločnosť má nejaké privilégiá. Exminister Palacka čudným spôsobom zlikvidoval národného leteckého prepravcu. Bude na Slovensku v budúcnosti národný prepravca alebo nie? - Na Slovensku zrejme nebudeme mať národného leteckého prepravcu. Tie spoločnosti, ktoré chcú zabezpečovať letecké prepravné služby na Slovensku, budú tak robiť na komerčnej báze a na základe potrieb trhu.

Osobná letecká doprava nikdy nebude na Slovensku významnou a naše spoločnosti sa zrejme sústredia najmä na charterovú dopravu a na cargo dopravu. - Podľa môjho názoru to nie je východisko. Nemožno totiž ignorovať fakt, že letisko Viedeň a Bratislava sú veľmi blízko seba. Obe letiská by si nemali konkurovať, ale naopak, mali by spolupracovať. Spolupráca však musí byť založená na partnerstve. Je všeobecne známe že viedenské letisko je preťažené a v krátkej budúcnosti bude určite potrebovať pomoc. Bratislavské letisko má výborné podmienky a je momentálne menej využité a ani prognózy neukazujú, že by sa využívalo na hranici jeho možností. Preto treba rokovať s rakúskou stranou o spolupráci oboch letísk, a predovšetkým určiť problémy, ktoré bránia spolupráci medzi oboma partnermi. Nepochybne, vzájomná spolupráca bude v budúcnosti potrebná a výhodná pre oboch. Jedným z problémov spolupráce oboch letísk je rýchle dopravné spojenie buď autostrádou, alebo rýchlovlakom. - Súhlasím, že je to jeden z problémov, ktorý sa však dá vyriešiť. Onedlho bude zo slovenskej strany zabezpečené diaľničné prepojenie z bratislavského letiska na hranicu s Rakúskom . Teraz by sa mala zaangažovať rakúska strana a dotiahnuť ich diaľničný systém na našu hranicu. Určite bude treba doriešiť aj colné a pasové vybavovanie, aby sa tieto povinnosti zbytočne nezdvojovali aj na letisku a aj na hranici. To však nevidím ako problém. Čiže treba rokovať a dohodnúť princípy spolupráce nielen na úrovni odbornej, ale aj politickej. Lebo nečinnosť neprospeje ani jednej strane. Už takmer desať rokov sledujeme rokovania predstaviteľov oboch letísk. Žiaľ, zatiaľ boli neúspešné. - Opakujem, obom stranám a letiskám nezostáva nič iné, iba rokovať a snažiť sa o dohodu. Myslím si, že aj predstaviteľom viedenského letiská je jasné, že spolupráca s bratislavským letiskom bude aj pre nich výhodná . V súčasnosti pripravujete koncepciu leteckej dopravy. Ako vaše návrhy prijíma odborná verejnosť? - Spomínanú koncepciu pripravujeme aj so zástupcami odbornej verejnosti a všetkými kompetentnými organizáciami. Stratégia a celá koncepcia leteckej dopravy na Slovensku by mala byť v krátkom čase pripravená a s pripomienkami aj schválená. Snahou MDPT SR je, aby koncepcia bola moderná a bola v súlade so súčasnými trendmi. Akú máte vy ako minister dopravy osobnú víziu v súvislosti s leteckou dopravou na Slovensku? - Osobne predpokladám, že vnútroštátna letecká doprava bude fungovať iba na tých linkách, kde bude mať zmysel. Čiže na trase Bratislava - Košice a Bratislava - Poprad. Ostatné miesta sú tak málo od seba vzdialené, že nejaká veľká letecká doprava medzi nimi nemá zmysel. Svoje dôležité miesto bude mať na Slovensku zmluvná, charterová doprava. V budúcnosti by mohol vzrásť aj význam košického letiska, pretože sa nachádza v únosnej vzdialenosti nielen od Budapešti, ale aj od Varšavy. Čo sa týka bratislavského letiska a jeho perspektívy, opakujem, je tu potrebná zmysluplná spolupráca s viedenským letiskom. Viem si dobre predstaviť, že o niekoľko rokov bude prakticky cestujúcim jedno, či pristanú vo Viedni alebo v Bratislave, pretože bude perfektne dobudovaná infraštruktúra, dopravné prepojenie a ďalšie potrebné služby medzi oboma letiskami. Jozef Kunik

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.