Majú byť účtovné zviazané? Zákon umožňuje voľnosť Podoba účtovných kníh jednoduchého účtovníctva
Pojem účtovná kniha je veľmi starý. Už v prvom vedeckom spise o účtovníctve z roku 1494, ktorý spracoval v Benátkach Luca Pacioli sa píše, že obchodník má zapísať na listy alebo do osobitnej knihy hnuteľný a nehnuteľný majetok (inventár) a viesť tri knihy: memoriál (dnešný diár, záznamy o všetkých rokovaniach), žurnál (dnešný denník, chronologické zápisy) a zošit (dnešná hlavná kniha, systematické zápisy). Forma viazaných kníh mala zabezpečiť úplnosť účtovníctva, ktorá pretrvala až do 20. storočia. Súčasné predpisy o účtovníctve používajú síce tradičný pojem účtovné knihy, nepredpisujú ich formu, ale len obsah. Zákon o účtovníctve dokonca pripúšťa aj technické nosiče a mikrografické záznamy a ukladá len povinnosť viesť účtovníctvo úplne, preukazným spôsobom, správne a dokladať účtové zápisy účtovnými dokladmi. Pre podvojné účtovníctvo stanovuje, že v denníku sa účtovné zápisy usporiadajú z časového hľadiska a v hlavnej knihe z vecného hľadiska. Pri knihách jednoduchého účtovníctva zákon ani túto minimálnu požiadavku na usporiadanie neuvádza, postupy účtovania pre podnikateľov stanovujú jedinú formálnu požiadavku na peňažný denník, a to uskutočňovanie účtovných zápisov zásadne v časovom slede na základe účtovných dokladov. Hoci to predpis výslovne nestanovuje, v praxi sa vyžaduje aspoň zabezpečenie väzby účtovných zápisov s účtovnými dokladmi napr. číslovaním alebo inou jednoznačnou identifikáciou (zvyčajne číslom). Niekedy sa pri daňových kontrolách uvádzajú ďalšie podmienky (napr. číslovanie strán, dodatočné viazanie výstupných zostáv z počítača a pod.), tieto však nevyplývajú zo žiadneho predpisu. Na druhej strane treba odporúčať, aby si každá účtovná jednotka vytvorila systém prehľadnej a spoľahlivej archivácie účtovných písomností, a to účtovných kníh i účtovných dokladov. Ing. Tatiana Pecháčová
|
