Máme dôvod podporiť SR

D. R. Todd: Mojím cieľom je začlenenie Slovenska do NATO a EÚ

Celý náš rozhovor sa na žiadosť britského veľvyslanca na Slovensku Damiana Roderica Todda odohrával v slovenčine. Bez tlmočníčky odpovedal na naše otázky, týkajúce sa najmä vzájomných vzťahov, integračných ambícií a vízií budúcej Európy.

Ide o váš prvý post na Slovensku. Ovládate už slovenský jazyk a cudzie vám nie sú ani reálie Slovenska. Prečo ste si vybrali práve Slovensko a s akými očakávaniami ste sem išli?

- V 80. rokoch som pôsobil ako diplomat v Českej republike, takže som si osvojil tamojší jazyk. Do príchodu na Slovensko som okrem toho pracoval na ministerstve financií v Londýne, kde do mojej agendy patrili predovšetkým otázky rozšírenia EÚ. Je teda zrejmé, že som dosť intenzívne cestoval po krajinách strednej Európy a, samozrejme, aj po Slovensku. Chcel som pôsobiť na Slovensku a čas na prípravu na pôsobenie na poste veľvyslanca som využil na osvojenie si slovenčiny a osvojenie si reálií tejto krajiny. Vedel som už, že vláda urobila významné pokroky v oblasti politiky aj ekonomiky a úspešná je aj v integračnom procese. Z osobných skúseností viem, že pred tromi rokmi britskí, ale celkovo aj zahraniční investori nemali veľký záujem o investície vo vašej krajine. Dnes sa situácia radikálne zmenila.

Stretli ste sa pred príchodom na Slovensko so signálom ďalších investícií zo strany britských investorov?

- Áno. Nejde len o väčšie investície na Slovensku zo strany už etablovanej spoločnosti Tesco, ale aj britskú spoločnosť International Water, ktorá preveruje terén na nadviazanie spolupráce so Stredoslovenskými vodárňami a kanalizáciami.

Spomínali ste dobrú reputáciu Slovenska. Ako hodnotíte jeho snahy dostať sa do EÚ v rámci prvej vlny kandidátov?

- Posledná októbrová správa ukázala, že Slovensko odviedlo skutočne dobrú prácu a počtom uzavretých kapitol sa dostalo na pozíciu ČR či Poľska. Pokrok však neznamená byť úspešný len v ekonomickej oblasti. Kodanské kritériá zahŕňajú okrem ekonomického aj politický pilier a implementáciu legislatívy. Okrem toho je potrebná aj súhlasná vôľa parlamentov jednotlivých členských krajín, resp. odsúhlasenie tohto kroku v referende. Ako som mal možnosť nedávno hovoriť s pánom Fischlerom počas jeho návštevy v Bratislave, nie je dôvod nepodporiť Slovensko, ak zachová súčasný kurz. Musím zdôrazniť, že britská vláda podporovala, podporuje a bude podporovať ambície Slovenska stať sa čo najrýchlejšie členom únie, a to nielen slovami, ale aj činmi.

Akými činmi?

- Najväčší program z toho celého počtu je Twinning program, v rámci ktorého pôsobia britskí odborníci na Slovensku, aby odovzdali svoje skúsenosti. Prebieha aj niekoľko programov v oblasti ochrany životného prostredia, menšín, financií atď. Ide o dlhoročnú prácu, aby vaša krajina bola v roku 2004 skutočne pripravená na vstup.

Pôjde teda o jednu z ambícií v rámci vášho funkčného obdobia?

- Chcem byť nápomocný v rámci integračných ambícií Slovenska. Mojím cieľom je skutočne to, aby sa stalo Slovensko počas môjho funkčného obdobia členom EÚ, ale aj NATO. Veď 65 % exportu Slovenska ide do EÚ, členstvo v únii je pomocou nielen Slovensku, ale aj krajinám EÚ. Chcem cestovať po Slovensku, spoznávať tamojších ľudí, prírodu a historické krásy tejto krajiny.

Existujú však nejednotné názory na počet nových členov. Jedni hovoria, že pôjde maximálne o desať, iní o dvanásť krajín, niektorí presadzujú čo najväčšiu skupinu vrátane Bulharska a Rumunska. Akú pozíciu zastáva Británia?

- Britská vláda zastáva názor, že samotná únia musí rozhodnúť, ktoré krajiny splnili kritériá, a teda môžu dostať pozvanie na vstup. Podľa EK urobilo pokrok desať krajín. My len dúfame, že medzi prijatými uchádzačmi bude aj Slovensko. Podporujeme Slovensko v jeho ambíciách, pretože predpokladáme, že krajina vie urobiť pokrok aj v budúcnosti. Pravda, nesúhlasím s názormi, že niektoré krajiny musia byť v prvej vlne. Vstup do únie podľa nás nie je možný bez splnenia vopred predpísaných podmienok.

Komisár pre rozšírenie G. Verheugen však už niekoľkokrát dal otvorene najavo, že rozšírenie únie bez Poľska si nevie predstaviť. Podobný názor má aj Nemecko. Znamená to, že ak Poľsko zaostane, ostatní kandidáti na neho nemusia čakať?

- To je ťažká otázka. Máte pravdu, že sú ľudia, a ja ich poznám, ktorí tvrdia, že bez Poľska, ako najväčšej kandidátskej krajiny, rozšírenie nemá zmysel. My však napriek tomu netvrdíme, že rozšírenie únie musí počkať dovtedy, kým Poľsko bude pripravené. Ako som povedal, kritériá sú dané.

Nemecko a Francúzsko majú svoje koncepcie budúcnosti Európy. Čoraz častejšie však spomínajú EÚ ako federáciu národných štátov. Aká je v tomto smere britská vízia budúcej únie, jej úlohy a miesto Británie v nej?

- Ide o citlivú otázku. Vláda si myslí, že základom budúcnosti by mali byť národné štáty. Viete, slová federácia či konfederácia sú zložité pojmy. V Nemecku je totiž predstava federácia vnímaná inak ako napríklad v Británii. Interpretačný dôvod je jeden z tých, prečo sú diskusie na pôde únie niekedy také horúce. Británia je za zachovanie podoby únie aj po jej rozšírení. Sme za to, aby krajiny pracovali integračne oveľa hlbšie na otázkach spoločného významu. Či už ide o bezpečnosť, súdnictvo a pod. Neradi by sme, aby integrácia bola cieľom. Má to byť spôsob, ako by EÚ mala v budúcnosti lepšie pracovať. Chceme, aby bola EÚ bližšie k občanom, ktorí často necítia jej spojitosť s ich každodennými potrebami. Keď bude mať únia 25 členov, musí mať oveľa lepšie nástroje, aby pracovala efektívnejšie, a to či už vo vnútorných veciach, ako aj na poli zahraničia. Súčasný boj proti terorizmu ukázal, že sa únia dokáže zomknúť a pracovať efektívnejšie.

V čom by teda spočívali výhody a v čom nevýhody premeny EÚ na federáciu?

- Nerád by som, aby sa budúcnosť únie chápala len vo výbere dvoch možností - federácie alebo únie. Viete, tá rozdielnosť ponímania spočíva aj v tom, že napríklad v Nemecku, ako aj v ďalších krajinách na starom kontinente, funguje štát na základe ústavy, ktorá presne rozdeľuje pôsobenie mocí. V Británii však ústava neexistuje. Z tohto hľadiska treba veľmi citlivo hľadať spôsoby riešenia. Laicky to poviem takto: Nemecko je bohatá a úspešná krajina, je teda dôvod presadzovať tento úspešný model ako formu hľadania budúcej formy EÚ. Lenže aj Británia je úspešná a bohatá krajina, hoci nemá ústavu. Pôjdeme teda podľa britského modelu? Myslím, že neexistuje perfektný model. Okrem toho EÚ je zoskupením nielen veľkých, ale aj malých krajín. A tie sa môžu obávať, že pri väčšej únii stratia svoj hlas na rozhodovaní. Preto podľa nás budúcnosť fungovania únie spočíva v silnej a efektívnej Európskej komisii. Británia si nemyslí, že blízkosť občana k únii sa dá dosiahnuť zväčšením Európskeho parlamentu. Práve EK je totiž fórum, kde sú rovnocenné všetky členské krajiny. Možno aj preto diskusia o budúcnosti stále nie je zavŕšená. Sme však radi, že už aj kandidátske krajiny môžu prispieť k debate o budúcnosti únie, do ktorej budú raz patriť.

Bude však únia schopná dokončiť rozhovory do roku 2004? Bude vlastne sama pripravená v danom roku prijať nové krajiny?

- Myslím, že áno. EÚ sa definitívne rozhodla, že bude v roku 2004 pripravená prijať kandidátov. Finančné plány sú stanovené do roku 2006 s tým, že na rozšírenie je dostatok financií.

S akým rozhodnutím, pokiaľ ide o model budúcej Európy, sa teda podľa vás rozhovory skončia?

- Ak by niekto tvrdil, že presne vie, ako bude vtedy vyzerať EÚ, tak mu poviem, že je jasnovidec alebo len háda. Nemám strach z toho, že únia s 25 členmi by bola neefektívna. Naopak, má šance byť efektívna, ale musí mať presne rozdelené právomoci. Napriek tomu, že je tu množstvo záujmov jednotlivých krajín, ktoré nie sú vždy súhlasné, vôľa rozšíriť úniu existuje.

Severné Írsko je už desaťročia boľavým problémom Veľkej Británie, ktoré sa zatiaľ nedarí riešiť diplomaticky.

- Situácia nie je naozaj jednoduchá. Hoci sa stále nedarí úplne vykoreniť terorizmus, máme mierový proces, dokonca prímerie a väčšina ľudí Severného Írska si praje žiť v mieri. Takže možno povedať, že situácia je omnoho lepšia než pred niekoľkými rokmi. Severné Írsko má dobré hospodárske výsledky, investície nielen z Veľkej Británie, ale z celého sveta. Boj proti terorizmu netrvá deň ani mesiac, je to dlhodobý proces. Ale diplomat vždy dúfa, že postačia rokovania.

Slávka Blazseková