Hospodársky denník
USD48,541 Sk
EUR43,34 Sk
CHF28,093 Sk
CZK1,251 Sk
  Pondelok  7.Mája 2001

Manažérom chýbajú skúsenosti

Kde hľadať korene úverovej zdržanlivosti slovenských bánk?

Rozvoj podnikania nielen na Slovensku, ale v krajinách celého sveta, je úzko prepojený s rozhodovaním o majetkovej štruktúre a financovaní podniku. Aj keď v poslednom desaťročí narastá snaha o podporu alternatívnych zdrojov financovania, najvýhodnejším a najlacnejším zdrojom je bankový úver. Na slovenskom trhu však napriek prebytkom likvidity v bankovom sektore podniková sféra trpí nedostatkom finančných prostriedkov. Trh je podkapitalizovaný. Je príčinou neochota bánk alebo neschopnosť slovenského manažmentu?

Ak sa na problém pozrieme zo strany poskytovateľov úverov, o neochote a averzii k riziku nemôže byť ani reči. Slovenské banky majú záujem skúmať aj také žiadosti, ktoré by boli napríklad v susednom Rakúsku ihneď zamietnuté pre vysokú rizikovosť. Príčinu tohto javu treba hľadať v nedostatku investičných príležitostí, ale aj v snahe podporiť podnikateľskú sféru v tom vývojovom štádiu, v akom sa práve nachádza.

Veľkí klienti rozdaní

Domáci trh je už viac-menej obsadený, veľkí klienti sú medzi poskytovateľmi finančných služieb rozdaní. Šancou je silnejší rozmach ekonomiky, ktorý by vytvoril priestor na investície a nové úvery, v skutočnosti však hospodárstvo napreduje veľmi pomaly. Preto banky presúvajú svoju pozornosť na malé a stredné podniky, ktoré majú rastový potenciál a v prípade konjunktúry by mohli tvoriť významnú časť klientely.

Nedostatočné skúsenosti slovenských manažérov sú však zrejme najpravdepodobnejšou príčinou toho, že podniky, aj keď disponujú potrebným potenciálom a majú rastové príležitosti, samy o úver nežiadajú. Úlohou finančných inštitúcií je preto aktívne vyhľadávať tieto subjekty a prostredníctvom kvalifikovane školených pracovníkov v oblastných pobočkách prichádzať s individuálnymi ponukami.

S prvou iniciatívou prišli na trh paradoxne zahraničné banky, ktoré začali kontaktovať potenciálnych podnikových klientov, pričom začiatočný výber vhodných kandidátov sa orientoval na jednoduché a explicitné kritériá. Na základe získaných informácií zhodnotili analytici úverovú bonitu klienta a v prípade priaznivého posudku banka ponúkla klientovi úverovú linku v štruktúre zaisteného a nezaisteného limitu. Iné banky začali kontaktovať potenciálnych klientov prostredníctvom odborne školených pracovníkov.

Primárna selekcia

V bežnej praxi sa pri posudzovaní a hodnotení klientov používa v prvej rovine tzv. orientačný prístup, ktorý má za úlohu vyselektovať žiadosti, ktoré nespĺňajú základné požadované kritériá.

K nim patrí história spoločnosti a obdobie jej pôsobenia v danej oblasti. Ak podnik vykonáva svoju činnosť menej ako tri roky, je pre banku príliš rizikovou investíciou. Dôvody možno hľadať v štatistických číslach jasne dokazujúcich, že najviac novozaložených firiem skrachovalo v prvých troch rokoch podnikania.

Medzi základné kritériá patrí objem dosiahnutých tržieb, kde sa minimálna hranica stanovuje kvôli administratívnym nákladom, ktoré sú spojené s procesom hodnotenia a rozhodovania.

Pri žiadosti o úver musí klient, samozrejme, predložiť nevyhnutné podklady, ktoré poskytujú komplexný pohľad na firmu a na jej schopnosť splácania. Patrí k nim výpis z obchodného registra, živnostenský list, audítorom potvrdené finančné výkazy, finančný plán. K základným charakteristikám patrí predmet podnikania, odberateľsko-dodávateľské vzťahy, konkurencia na trhu, vlastnícke vzťahy v spoločnosti. Potrebné je oboznámiť banku s existenciou ďalších úverových liniek, charakterizovať platobný styk s finančnými inštitúciami aj pohľadávky a záväzky voči tretím subjektom. Aby bol subjekt posúdený ako dôveryhodný a seriózny partner, musí predložiť potvrdenie, že nemá podlžnosti proti sociálnej poisťovni, daňovému a colnému úradu. Pre prevenciu pred rizikom druhotnej platobnej neschopnosti úveroví analytici preverujú objem pohľadávok a záväzkov po lehote splatnosti.

Problém oceňovania

Veľký význam v procese rozhodovania o poskytnutí úveru je zabezpečenie. Najčastejšie slúžia na zábezpeku nehnuteľnosti, kde však vyvstáva problém ich oceňovania. Bankoví analytici spravidla neakceptujú znalecký posudok, ale majú svoje interné postupy a metódy, na základe ktorých sa snažia čo najpresnejšie určiť trhovú hodnotu nehnuteľnosti. Inými prostriedkami na zabezpečenie bývajú pohľadávky alebo iné finančné nástroje, napr. zmenka majiteľa spoločnosti, ktoré sú však prísnejšie posudzované a menej akceptované.

Postup kalkulácie a určenia veľkosti úveru, lehoty splatnosti a úrokovej sadzby je na Slovensku podľa vyjadrení analytikov zložitejší ako v rozvinutých ekonomikách, kde viac ako 90 % žiadateľov o úver sú seriózni klienti so skúsenosťami. Po splnení určitých formálnych náležitostí sa percento vypočíta automaticky podľa vopred určeného vzorca, kde premennými sú objem tržieb a výška základného imania. V našich podmienkach sa každý subjekt hodnotí individuálne, je na pleciach analytika, aby reálne posúdil potenciál, možnosti a schopnosti klienta. Vzhľadom na to, že malé a stredné podniky sú viac rizikové ako veľké podniky, marža banky je vyššia. Spravidla sa úroková sadzba vypočíta nasledujúcim spôsobom: BRIBOR + tzv. base rate (zohľadňuje rating banky) + riziková prirážka, ktorá odzrkadľuje bonitu klienta a zvyčajne sa pohybuje od 1 do 2,5 %.

Projektové financovanie

Samostatnou problematikou je projektové financovanie. Banka sa na financovaní podieľa vysokým percentom, preto vzhľadom na mieru rizika potrebuje na posúdenie budúcej úspešnosti projektu podstatne viac informácií. Príkladom môže byť rekonštrukcia budovy určenej na prenájom priestorov iným podnikateľským subjektom. Banka sa bude na financovaní projektu podieľať aj 70 percentami, no klient musí predložiť zmluvy o budúcej zmluve. V nich sa budúci nájomcovia zaväzujú, že po rekonštrukcii priestorov podpíšu riadnu nájomnú zmluvu.

V prípade vybudovania podniku „na zelenej lúke“ je problém ešte zložitejší. Analytik musí hodnotiť všetky interné aj externé faktory, ktoré budú ovplyvňovať činnosť podniku, pričom posúdenie vzťahov s dodávateľmi, odberateľmi, konkurencie na trhu, kalkulácia nákladov, výpočet prevádzkového kapitálu nemusia byť presné a slovenské banky ešte nemajú dostatok skúseností. Pritom práve táto sféra potrebuje hybnú silu na rozvoj a oživenie ekonomiky.

Ján Plačko

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.