Daňová reforma v rukách vlády

Bude moratórium na poslanecké návrhy?

Dovoľte, aby som vás stručne informovala o zámeroch reformy daní, ktoré pripravilo ministerstvo financií. Vlastný dokument nie je až taký veľmi rozsiahly, aj keď obsahuje množstvo príloh, a tým narastá aj počet strán. Časť príloh je analytického charakteru, kde sa snažíme porovnávať z rôzneho hľadiska slovenskú daňovú sústavu s inými daňovými sústavami, časť z nich hovorí o zámeroch skôr alternatívnym spôsobom ako celkom konkrétne, ale nájdete tam dokonca aj niektoré zámery zákonov, a obsahujú aj negociačnú pozíciu Slovenskej republiky v kapitole č. 10 - dane. Celý tento dokument bude dostupný aj na internetovej stránke vlády SR.

Na úvod by som vás chcela informovať o jednom závere koaličnej rady, ku ktorému sa dospelo včera (3. 5. pozn. red.). Koaličná rada včera rozhodla, že sa bude snažiť presadiť, aby do septembra bolo moratórium na predkladanie všetkých takýchto poslaneckých návrhov. Hovorím o tom preto, že v Národnej rade SR sú v tejto chvíli dva poslanecké návrhy týkajúce sa dane z príjmov č. 366 z roku 1999 v znení neskorších predpisov a zhodou okolností dva poslanecké návrhy zákonov týkajúce sa dane z pridanej hodnoty. Toto rozhodnutie koaličnej rady je odkladacie rozhodnutie, podľa môjho názoru je potrebné zaujať k tomuto jednoznačný postoj a neodkladať to na obdobie, keď dostaneme do Národnej rady SR už zákon o štátnom rozpočte. Pretože v prípade, že by niektorý z poslaneckých návrhov prešiel, to bude znamenať, že návrh zákona o štátnom rozpočte sa nebude môcť prijať.

Veľmi často sa stretávame s medializáciou nasledujúceho výroku: V SR došlo k nárastu daňového zaťaženia, ďalším je tvrdenie - v Slovenskej republike je najvyššia alebo jedno z najvyšších daňových zaťažení. Pokiaľ viem, autori týchto vyjadrení nikdy nepoužili

žiadne čísla,

ale keďže majú veľký priestor v médiách, a teda často tieto vyjadrenia možno počuť, predpokladám, že prevažná časť verejnosti je presvedčená, že sú tieto vyjadrenia aj pravdivé. Chcela by som vás teda informovať, ako to v skutočnosti vyzerá s vývojom daňového zaťaženia v Slovenskej republike a aj v porovnaní s inými krajinami. Slovenská republika v porovnaní s ostatnými štátmi v žiadnom prípade nepatrí medzi štáty s najvyšším daňovým zaťažením.

Daňové zaťaženie sa počíta ako daňová kvóta I., ktorá hovorí o daňovom zaťažení všetkými druhmi daní a plus, keď už hovoríme o zloženej kvóte, zahŕňa sa do toho aj zaťaženie odvodmi do sociálnej a zdravotnej poisťovne, Národného úradu práce alebo v skratke do sociálnych fondov. Za rok 2000 takáto zložená

daňová kvóta

predstavuje 33,2 %. Vyráta sa takým spôsobom, že sa napočítajú všetky dane a odvody a pomeruje sa to k hrubému domácemu produktu v bežnom roku. Iste je dôležité, aby sme porovnali takúto zloženú daňovú kvótu za iné štáty, a ja sa to práve aj pokúsim urobiť. Musím povedať, že nemám k dispozícii údaje za rok 2000, pretože zatiaľ nie sú publikované. Najčerstvejšie údaje, ktoré sú k dispozícii, pochádzajú z materiálov OECD a sú za rok 1998, prípadne za rok 1999. Tieto údaje hovoria nasledujúce. Najnižšiu daňovú kvótu, hovorím o tej istej zloženej kvóte zo štátov Európskej únie, má Portugalsko 31,5 %, Veľká Británia 34,1%, Írsko a Španielsko takmer rovnako 34,8 a 34,9 %. Najvyššiu daňovú kvótu (zloženú), iste vás to neprekvapuje, má Švédsko - 49,9 %.

Druhé tvrdenie bolo, že v Slovenskej republike dochádza k narastaniu daňového zaťaženia za ostatné obdobie. Takže aj v tomto smere by som vás chcela informovať, ako vyzerá

podiel daní

na hrubom domácom produkte, opäť vyjadrenie v percentách a porovnám dva roky: rok 1995 a rok 2000. V roku 1995 podiel daní na HDP alebo daňové zaťaženie kvóta I. bolo 24,5 %, v roku 2000 18,1 %. Možno, že by nebolo nezaujímavé, keby sme sa pozreli aj tak trochu na niektoré daňové sadzby, pretože opäť sa často hovorí, že aj čo sa týka sadzieb daní, sme na tom veľmi zle. Myslím si, že treba rozlíšiť, prirodzene, sadzbu dane od celkového daňového zaťaženia, pretože sadzba dane je len jeden z ukazovateľov, ktorý zohráva iste dôležitú úlohu pri výpočte daňového zaťaženia. Veľmi dôležitý je aj druhý ukazovateľ, a to je základ dane. Sadzby dane u právnických osôb - najnižšiu sadzbu dane v štátoch EÚ majú dva štáty, u právnických osôb to je Fínsko a Švédsko 28 %. Keby Slovenská republika bola členským štátom EÚ, nasleduje hneď po Švédsku s 29 percentami. Ďalšie sadzby dane sa pohybujú až po najvyššiu sadzbu dane v Grécku (49 %). Medzitým je Rakúsko 34 %, Belgicko 39 %, Francúzsko 36,6 %, Taliansko 37 % atď.

U fyzických osôb budem hovoriť o hraničnej sadzbe dane, pretože tu ide o progresívne zdaňovanie a, samozrejme, pre rôzne

daňové pásma

sú rôzne sadzby dane. Hraničná sadzba dane, či najvyššia sadzba dane v štátoch EÚ je v Dánsku - 60 %. Slovenská republika má 42-percentnú. Najnižšia hraničná sadzba u fyzických osôb je vo Fínsku - 38 %.

Pokiaľ ide o štruktúru zdaňovania, od roku 1999 sme uskutočnili určité zmeny zdaňovania, ktoré sa odrážajú aj na štruktúre jednotlivých daňových príjmov na celkových daňových príjmoch. A znovu by som chcela uviesť čísla, ktoré sa týkajú Slovenskej republiky za rok 2000 a možno aj za rok 1996, ktorý je porovnateľným rokom za iné štáty, ktoré mám k dispozícii. Daň spoločnosti, používam teraz názov, ktorý sa používa osobitne v štatistickej ročenke OECD, ale u nás to zodpovedá dani z príjmov právnických osôb, v roku 1996 v SR predstavovala 5,4 % (vyjadrené k HDP), na rok 2000 je to 2,8 %. Táto daň sa v roku 1996 v štátoch OECD (priemer za OECD) pohybovala na úrovni 3,1 %. Daň z osobných príjmov, čo je analógia dane z príjmov fyzických osôb za štáty OECD v roku 1996, je 10,1 %, v Slovenskej republike 3,3 %, ale už v roku 2000 to bolo 2,86 %. Myslím si, že je to číslo, ktoré si treba všimnúť, a ktoré aj naznačuje, aký je

veľký priestor

na ďalšie znižovanie pri dani z príjmov fyzických osôb. Aj keď treba jednoznačne povedať, že je to dané tým, že máme nerovnomerné rozdelenie daňovníkov v jednotlivých príjmových skupinách. Pretože na rozdiel od iných štátov u nás štruktúra zdaňovania je taká, že najväčší počet daňovníkov je v dvoch najnižších príjmových skupinách, a to, samozrejme, skresľuje potom príjmy z tohto druhu dane. V iných štátoch je gro v strednej pásmovej

Dane do sociálnych fondov, na zjednodušenie, v štátoch OECD predstavujú 10,1 %, u nás treba pripustiť, že je to číslo vyššie, je to 15,1 % na rok 2000, avšak v roku 1996 to bolo ešte vyššie - 17 %. Znovu je to však diferencované, pretože závisí aj od iných druhov daní. Vo Francúzsku je to podstatne vyššie, ako je priemer, je to až 20,8 %. Dane zo spotreby zahŕňajú daň z pridanej hodnoty,

spotrebné dane,

opäť je priemer OECD v roku 1996 11,7 %, v roku 1996 11,6 %, v roku 2000 11,2 %. To naznačuje, že sa nemôže nazdávať, že máme nejaký veľký priestor na ďalšie zvyšovanie daní zo spotreby, nehovoriac o tom, že to má aj druhú odvrátenú stránku, do značnej miery to ovplyvňuje domáci dopyt. A keďže v SR sme to vysvetľovali spomalením hospodárskeho rastu a došlo k reálnemu poklesu domáceho dopytu, tak je evidentné, že nie je našou snahou, aby sme ďalej nejako výrazne zvyšovali dane zo spotreby. Nenazdávam sa, že je to je cesta, ktorou môžeme ísť. To, čo však je prekvapujúce, je, že v roku 1996 dane z majetku predstavovali v štruktúre daňových príjmov vyjadrené cez HDP za OECD 2,2 % a v Slovenskej republike za rok 2000 iba 0,2 %.

Rada by som vás po týchto číselných faktoch oboznámila s návrhmi reformy daní ministerstva financií. Chcem zdôrazniť, aby sme si uvedomili, že dane plnia predovšetkým fiskálnu funkciu. To znamená, že ich úlohou je dostať do rozpočtu, čiže do rozpočtov primerané príjmy, aby bolo možné uskutočňovať

funkcie štátu,

ktoré sú financované zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, Národného úradu práce atď. Dokonca aj z rozpočtov miest a obcí. Samozrejme, že každé zmeny daňovej sústavy musia rešpektovať túto primárnu funkciu daní. To, čo je z nášho hľadiska dôležité, je, že si treba uvedomiť, že nepochybne v určitom rozsahu možno dane využiť aj na realizáciu niektorých iných funkcií, napríklad hospodárskej a sociálnej politiky vlády.

Máme novú daňovú sústavu, ktorá skutočne predstavovala zásadnú reformu daní v Slovenskej republike. Už jej prijatím sme sa viac-menej priblížili alebo dostali takmer na úroveň daňových sústav štátov Európskej únie. Samozrejme, po prvé, treba povedať, že v mnohých ohľadoch je potrebné ďalej dolaďovať našu legislatívu, týka sa to najmä tej časti, kde je potrebná stopercentná harmonizácia dostupu Európskej únie, ktorá je vymedzená jej príslušnými direktívami. Vo väčšine prípadov, možno až 90 %, sa týka legislatívy daní nepriamych, teda spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty. Čo sa týka priamych daní, tu neexistujú

striktné pravidlá,

aj keď určité zásady sú vymedzené predovšetkým princípmi OECD a ako členská krajina OECD mali by sme tieto princípy rešpektovať. V určitom, veľmi úzko vymedzenom rozsahu existujú už aj direktívy Európskej únie. Na základe toho, čo som povedala, nie je možné predpokladať, že reforma daní bude znamenať nejaké zásadné zmeny daňovej legislatívy. V žiadnom prípade nie. Na druhej strane tak, ako som naznačila, je potrebné, aby sa určité zmeny uskutočnili, ale to najdôležitejšie je, aby sa dodržali základné funkcie daní a zároveň, aby aj tieto zmeny boli navzájom koordinované a aby neprotirečili jedna druhej.

Takže, naše zámery reformy daní sú v nasledujúcom: udržať fiskálnu funkciu daní, ďalej realizovať prostredníctvom

daňovej sústavy

a nastavenia daní aj niektoré zámery hospodárskej a sociálnej politiky a po tretie, priblížiť maximálne do tej miery, ako je to potrebné, daňovú legislatívu Slovenskej republiky daňovej požiadavke, požiadavke na daňovú legislatívu vyplývajúcu z nášho budúceho členstva v Európskej únie a z nášho existujúceho členstva v OECD. Takto všeobecne vymedzené zámery majú aj svoju konkrétnejšiu podobu, ktorá spočíva v tom, že by sme mali pokračovať v určitých zmenách v štruktúre zdaňovania. Mala by sa posilňovať úloha majetkových daní a v určitom obmedzenom rozsahu ako sme si na číslach demonštrovali aj úloha daní zo spotreby. Ďalej by sme mali zbližovať princípy zdaňovania pri nepriamych daniach s princípmi uplatňovanými v Európskej únii, mali by sme pokračovať v tom, čo sme už plniť začali, teda znižovanie daňového zaťaženia a využitie daňovej politiky, aj keď v obmedzenom rozsahu, do istej miery na plnenie niektorých hospodársko-politických a sociálnych zámerov vlády. Mali by sme pripraviť aj zavedenie niektorých nových druhov daní, a to sa týka hlavne environmentálnych daní možno s tým dodatkom tak, aby neznamenali zvýšenie daňového zaťaženia. A nepochybne by sme mali sa sprehľadňovať a zjednodušovať daňovú legislatívu a napokon zabezpečiť aj určitú stabilizáciu v daňovej legislatíve. To sú základné zámery reformy, s ktorou sme prišli.

Ešte niekoľko slov k tomu, prečo tak často zdôrazňujem fiskálnu funkciu daní. V roku 1998, keď prišlo k zmene vlády, sme zdedili vysoký dvojitý deficit. Na jednej strane verejných financií a na druhej strane aj bežného účtu platobnej bilancie. Bolo zrejmé, že ak vláda s tým niečo neurobí, vystavuje sa riziku finančnej krízy tak, ako sme mali v tom čase dosť ešte čerstvé skúsenosti z juhoázijských štátov, ako sa potom neskôr ukázalo, potvrdilo sa to aj v Ruskej federácii a celkom nedávno máme túto skúsenosť z Turecka. Vláda bola všelijako kritizovaná, že

neskoro rieši

zdedené problémy, ale napokon prijala dokonca dva balíčky opatrení. Prvý, ako si spomínate, 1. 7. 1999, druhý 31. 5. 1999. Vďaka nim sa nám podarilo tento dvojitý deficit pomerne značne redukovať. V 1998. roku schodok verejného rozpočtu presahoval 5 %, bol zhruba asi na úrovni 5,2 %. Dnes asi prvýkrát verejne o tom hovorím, aj keď to nemám oficiálne potvrdené MMF, že sme v minulom roku dosiahli schodok verejného rozpočtu 3,5 %, rok predtým 3,6 %. To jednoznačne ukazuje na pozitívnu tendenciu. Podarilo sa nám výrazne zredukovať schodok bežného účtu platobnej bilancie. Pripomeniem, že počas troch rokov - 1996, 1997, 1998 tento schodok prevyšoval 10 %. Často hovorím, že to bol azda

len zázrak,

že to neznamenalo prepad meny. No a rok na to sme dokázali výrazne zredukovať takmer na 50 % tento schodok a nasledujúci rok boli výsledky ešte lepšie.

Aký bude vývoj v tomto roku, je zatiaľ otáznikom, pretože, ako iste viete, zhoršuje sa nám vývoj bilancie zahraničného obchodu, ktorá predstavuje na bežnom účte najväčší podiel. Vďaka tomu, a aj vďaka tomu, že vláda uskutočnila zásadnú reformu vo finančnom sektore, sme dosiahli niektoré výsledky, ktoré, myslím si, si dostatočne neuvedomujeme. Dosiahli sme výrazné zníženie úrokových sadzieb. Len pripomínam, že v roku 1998 sa štátne dlhopisy priemerne financovali na úrokovej sadzbe 28 %, tento rok sme schopní financovať potreby štátu hlboko pod 8 %. Dochádza aj k výraznému poklesu úrokových sadzieb na úvery, ktoré poskytujú komerčné banky.

Podnikatelia, najmä veľkopodnikatelia si uvedomili aj druhú skutočnosť, že od mája 1999 sa v zásade stabilizovala slovenská koruna oproti euru. Pohyb slovenskej koruny oproti doláru je vysvetliteľný predovšetkým tým, ako sa vyvíja euro oproti doláru. To už však nie je v rukách Slovenskej republiky.

To sú dva najdôležitejšie výsledky, ktoré sme dosiahli, a z ktorých profitovala jednoznačne podnikateľská sféra. Podľa našich prepočtov len v dôsledku zníženia úrokových sadzieb klesli

finančné náklady

v minulom roku okolo 35 miliárd korún. To sa, samozrejme, odrazilo aj na zvýšenej ziskovosti podnikovej sféry, kde štatistické údaje hovoria, že k nárastu ziskovosti podnikovej sféry v minulom roku prišlo indexom 160. To je veľmi významný faktor zvýšenia ziskovosti. Je dôležité si uvedomiť, že ak by sme rôznymi rozhodnutiami, či už na strane príjmovej alebo na strane výdavkovej tieto výsledky pokazili, okamžite by sa to odrazilo aj na nepriaznivom vývoji koruny, aj na nepriaznivom vývoji úrokových sadzieb. Myslím si, že prevažná časť podnikateľov nechce, aby k tomuto vývoju prišlo. Je našou prioritou, aby sme skutočne veľmi zodpovedne pristupovali k všetkým návrhom, ktoré sa týkajú zmien daní. Reforma daní je rozložená na

tri obdobia.

Prvé obdobie s účinnosťou od 1. 1. 2002, druhé s účinnosťou od 1. 1. 2003 a tretie po roku 2003. Rok 2003 je veľmi dôležitý, pretože je referenčným rokom, posledným rokom, keď by Slovenská republika mala byť ešte aut, čiže mimo EÚ. Predpokladáme, že od 1. 1. 2004 sa staneme členmi Európskej únie. Toto posledné obdobie súvisí nepochybne aj so zmenami v zákonodarstve. Rokom 2004 mali by sme s výnimkou prechodných období, ktoré negociujeme práve v kapitole číslo 10 dane, mali mať všetky požiadavky na harmonizáciu našej daňovej legislatívy splnené. Bude plynúť prechodné päťročné obdobie, týkajúce sa i niektorých druhov daní.

Pokiaľ ide o zmeny od januára budúceho roka, týkajúce sa predovšetkým podnikateľskej sféry, navrhujeme určité zmeny, ktoré sa budú týkať iba dane z príjmov fyzických osôb - podnikateľov. V prípade fyzických osôb - podnikateľov chceme zaviesť tzv. investičný úver alebo

investičný stimul,

ktorý bude znamenať, že ak sa fyzická osoba - podnikateľ rozhodne investovať, limit jeho daňového zaťaženia bude na tej istej úrovni ako u právnickej osoby. Bude si to teda môcť do toho rozsahu započítať do daňového základu, teda odpočítať z dane, aby jeho celkové výsledné zdanenie bolo na úrovni 29 %. Ďalej navrhujeme rozšíriť možnosť zdaňovania príjmov fyzických osôb paušálnou daňou, tú hranicu, ktorá tu je dosiaľ vymedzená - 1,5 milióna korún, navrhujeme čiastočne zvýšiť. Hovorím stále o roku 2002. Pri daniach z pridanej hodnoty nebudú zmeny nejako veľmi zásadné, zavedieme od 1. 1. 2002 refundáciu pre zahraničné osoby, fyzické osoby aj právnické osoby, to sa zrejme dotkne podnikateľov podnikajúcich v obchode a osobitne v pohraničnom regióne.

Ďalšie dve zmeny sa týkajú priblíženia alebo harmonizácie tohto zákona s požiadavkami príslušných direktív a týkajú sa zavedenia špeciálneho režimu zdanenia pre cestovné kancelárie a úpravu zdaniteľného plnenia pre služby súvisiace s hnuteľným majetkom. Pri spotrebných daniach máme v tejto chvíli v parlamente veľmi zásadnú zmenu zákona o spotrebnej dani. Podľa starého názvu z uhľovodíkových palív a mazív, podľa nového názvu z minerálnych olejov. Dôležité je, že týmto zákonom sa na jednej strane výrazne približujeme k legislatíve Európskej únie, zavádzame štandardný režim tzv. daňového skladu,

daňovej zábezpeky,

a pokiaľ by zákon prišiel v podobe ako ho navrhla vláda a nie v podobe ako, žiaľ, už dnes máme indície, že sa lobuje v parlamente, aby sa tento zákon výrazne zmenil, mohli by sme s určitosťou povedať, že by prispel k tomu, aby sa výrazne redukovali daňové úniky pri tomto druhu dane.