Potrebujeme vŕtačov hlavní (aj ich vedúcich) II.

V piatok 4. mája sme uverejnili prvú časť záznamu z neformálnej výmeny názorov Hd s rektorom UK prof. F. Devínskym. Druhá, záverečná časť pokračuje úvahami o financiách.

Hd: Objem financií by mohli ovplyvniť zahraniční študenti?

Prof. F. Devínsky: Celkovo ich máme asi 1800. Je to málo. A to ich delíme ešte na dve skupiny - kategórie. Jedna je v rámci medzištátnych zmlúv, teda dostaneme niečo za štátneho rozpočtu. Tá druhá je málopočetná, tých niekoľko sto študentov je predovšetkým na LF, a rozšíriť ju v súčasnosti je prakticky nereálne. K dôvodom sa ešte vrátim. V súvislosti s financovaním našej univerzity treba mať na pamäti a vnímať, že z celkového objemu 1,3 mld. korún idú takmer 4/5 na mzdy a odvody, na priame platby fyzickým osobám...

Hd: Takže je to viac ako dosť. Na čo vyjde taká prevádzka?

Prof. F. Devínsky: Je to asi 190 až 200 miliónov korún.

Hd: Ak správne rátam, ostanem vám niečo vyše nuly.

Prof. F. Devínsky: Nemáme záväzky - dlžoby, ale sú mesiace, keď sa musíte veľmi šikovne obracať, aby ste zabezpečili prevádzku. Je to na hranici dovoleného, ale zavrieť univerzitu, to je krízové riešenie. Svojím spôsobom lacnejšie ako zadržanie odvodov, ktorými zaplatíte napríklad energiu, lebo bez nej sa nedá fungovať.

Hd: V podstate ste zrelý na trestné stíhanie.

Prof. F. Devínsky: Som a nie som. Som síce štatutár, ale „krytý“ kolektívnou zodpovednosťou. Hlavné slovo má senát. Ten zo zákona rozhoduje o tom, čo sa ako rozdelí, ale ja oficiálne nesiem zodpovednosť.

Hd: Čiže, rektor je síce hlava univerzity, ale skôr na reprezentáciu.

Prof. F. Devínsky: To je príkre, ale v podstate máte pravdu. Zákonodarcovia predpokladali, že v senátoch budú len múdri, ktorým je známe, čo je a čo nie je dovolené. Našťastie, univerzitný senát je taký, aj keď problémy jestvujú. Pomôžem si príkladom z inej univerzity, na ktorej dodnes nie je schválený rozpočet. Zablokovali ho študenti...

Hd: Keď dôjde trebárs k zvýšeniu cien za energie, tak do akej miery môžete konať operatívne?

Prof. F. Devínsky: Máte šancu iba zaplatiť. Potrebovali by sme riešiť termoizoláciu internátov v Mlynskej doline, a keď už aj niečo ušetríte, tak dôjde reštrikcia a ďalej platíme za vykurovanie vesmíru. Tento rok je už druhý, v ktorom ideme na doraz. Prakticky všetko minieme na energetické médiá, a potom máme šancu čarovať odložením splatnej faktúry o mesiac-dva, aby sme kdesi vyškriabali financie trebárs do pedagogického procesu. Potom narastá vnútorný dlh, ktorý sa na vysokých školách pohybuje blízko šesť miliárd korún.

Hd: Navonok biele, vnútri pestrofarebné...

Prof. F. Devínsky: Odhadujem, že podiel našej univerzity na takto vytváranom vnútornom dlhu vysokého školstva, ktorý je v pohybe, bude vo výške jednej pätiny.

Hd: Dá sa z takej nuly plus mínus niečo investovať trebárs do modernizácie, do prístrojovej techniky?

Prof. F. Devínsky: Do techniky sme vlani investovali niečo vyše desať miliónov a na vedu do päť miliónov. Treba povedať aj to, že univerzita - jej fakulty paradoxne dotujú štátny rozpočet financiami získanými z výskumov na objednávku. Väčšina z týchto prostriedkov však ide na mzdy a energie. Napríklad Pedagogická fakulta takto zarobí niečo okolo šesť miliónov korún, ale všetko sa vrhne na to, aby prežila.

Hd: Prežitie. Vy ste si pomohli vlani-predvlani predčasným skončením zimného semestra...

Prof. F. Devínsky: Po slovensky, zavreli sme ju alebo ešte inak, prerušili sme výučbu.

Hd: Čo v tomto roku? Budete kľučiarom?

Prof. F. Devínsky: Nie je to vylúčené.

Hd: Problematický rozpočet?

Prof. F. Devínsky: Teraz sú oddelené sociálne služby od tých vzdelávacích. To je veľmi správne. Na úrovni rezortu sa však určilo, že bude 3500 korún na jedno lôžko. Boli sme dvaja, čo sme namietali, ale neúspešne. Máme v rukách dôkladnú analýzu výdavkov, čiže, ja viem presne, kam v posledných troch rokoch išli peniaze. Koľko sa minulo na tej-ktorej fakulte trebárs za toaletný papier či xerox. Slovenský priemer výdavkov na študenta je 749 korún ročne, ale sú fakulty, kde sú to tri koruny. Čiže, chcem povedať, že sa neurobí dôkladná analýza, a predsa sa rozhoduje. Potom sú tie náklady na lôžko. Jedni potrebujú sedemtisíc, iní 1600 korún, keďže boli postavené napr. novšími technológiami. Väčšina rebovala menej ako 3500, a boli odsúhlasené členmi rektorskej konferencie. Avšak, za bola aj STU, ktorá má potrebu asi 6,5 tisíca na jedno lôžko. My sme boli proti, lebo potrebujeme 4856 korún na lôžko a tak máme problémy. Financie máme maximálne do 4. novembra a keď nepríde 10 miliónov 96-tisíc zo štátneho rozpočtu, ktoré nám chýbajú, tak to zavrieme. Nie my zavrieme, ale prídu z elektrární a odpoja nás. Keď však vypnete elektrinu, tak sa zastavia aj čerpadlá, a keď sa zastavia čerpadlá, tak sa zastaví aj voda, a za päť hodín máte kompletne zničenú sanitu výškových budov a nepomôžu vám potom ani zbíjačky. Tá škoda bude niekoľkonásobne vyššia ako suma, ktorú potrebujeme. Otázkou je, či to niekomu dochádza.

Hd: Máte neradostnú funkciu - pozíciu...

Prof. F. Devínsky: Vidím však stále naše možnosti. Ešte sú. Naše vysoké školstvo je totiž viac ako dôležité pre budúcnosť štátu, národa..., a mohlo by byť atraktívne aj pre zahraničie, tak sa pokúšam niečo pre to urobiť, ale...

Hd: Čo konkrétne?

Prof. F. Devínsky: Máme kritickú hodnotu nekvality vysokého školstva. Nejde o zabehnuté univerzity - vysoké školy, ale o tie nové, ktorým chýba desať-pätnásť rokov tradície. Tá sa nedá prakticky ničím nahradiť. Doslova sa musí vysedieť.

Nie je šanca „nakúpiť“ nových učiteľov, trebárs na profesorské a docentské miesta. Nehovoriac už o tých zahraničných. Akoby nebola vôľa zmeniť doterajší systém a vypisovať konkurzy na také miesta - pozície, zvýšiť konkurenciu aj medzi vysokoškolskými učiteľmi.

Je tu aj ďalší problém. Podľa návrhu nového vysokoškolského zákona by mali aj nevysokoškolské inštitúcie prijímať študentov a poskytovať im doktorandské štúdium, no a to bude posledný klinec do rakvy slovenského vysokého školstva.

Hd: Myslíte si, že to prejde?

Prof. F. Devínsky: Nedúfam, ale minimálna možnosť tu je. A teraz trochu odbočím, ale súvisí to s témou „konca“. Som jeden z tridsiatich európskych rektorov, ktorý chodí evalvovať iné európske univerzity. Pohybujem sa v tých sférach, kde sa dozvedám aj tie veci, o ktorých by som sa normálne nedozvedel. A tak som si vypočul, že aj UK bude vydávať diplom pre človeka, ktorého nikdy nevidela, a to, že nebude v zahraničí vôľa skúmať, čo sa za diplomom s titulom skrýva, teda, že je vo vzduchoprázdne jeho vážnosť.

Hd: A sme opäť ako na začiatku našej debaty pri tom, akú vážnosť má UK?

Prof. F. Devínsky: Zahraničie nám povie, veď tam na Slovensku s 5,3 milióna obyvateľov máte 23 vysokých škôl, z toho 15 univerzít. My nevieme, akú kvalitu má to vaše doktorandské štúdium, keďže ho môže poskytovať kdekto. Je na vás, čo s tým urobíte. Je to problém akreditácie vysokých škôl, fakúlt a odborov... Hrozí tiež, že podľa nového návrhu zákona bude v právomoci ministerstva schvaľovať súkromné vysoké školy. To je tzv. poľský model. V Poľsku to zaviedli, ale nás vystríhali samotní Poliaci, a následne vzniklo v Poľsku 180 nových vysokých škôl. Ďalej bez komentára alebo si pomôžem, že ste ako v Rumunsku, kde máte súkromné univerzity s kanceláriami v garáži.

Hd: A čo potom, keď sa otvorí Európska únia...?

Prof. F. Devínsky: Potom dôjde na vážnosť tej-ktorej vysokej školy. Príde ten čas, keď bude dôležité, kde ste absolvovali. Adepti vysokého vzdelania si budú vyberať, kde majú záujem študovať a čo to bude stáť aj s ohľadom na svoje ciele a tiež možnosti.

Hd: Čiže, UK bude opäť na vrchole... a konečne dôjde na realizáciu zmeny. Z niektorých terajších univerzít sa stanú Fachhochschule. Tak či inak.

Prof. F. Devínsky: Približne. To nie je nijaká dehonestácia, ale pochopenie objednávky a potreby pripraviť pre prax stopercentných odborníkov v jednom odbore - v jednom smere, na ktorých nemáte.

Hd: A faktor času?

Prof. F. Devínsky: Tvárime sa, že sa neroztvárajú nožnice medzi svetom a nami, či medzi nami a Českou republikou. Minulý rok sa na pohovoroch v ČR zúčastnilo asi šesťtisíc uchádzačov zo SR S a z nich prijali polovicu (!). Čiže, otázka znie, koľko z nich sa vráti späť. Že by sa už začal export mozgov? Prečo taký záujem našich o štúdium v ČR? Lepšie podmienky: internáty, študentský život a vraj vyššia úroveň vzdelania. Podľa dostupných informácií až 70 % z tých, čo študujú v ČR, sa nechce vrátiť... A to je len začiatok. A predstavte si, že sa otvorí Európska únia a bude voľný pohyb! Takí Holanďania to už jasne vyhlásili, že budú odsávať nové mozgy a krv, pretože aj ich demografický vývoj je veľmi zlý (podobne ako aj náš).

Hd: Čo potrebuje vysoké školstvo, aby to všetko, čo ste mi tu načrtol, sa nestalo?

Prof. F. Devínsky: V prvom rade sa musí uskutočniť jeho reforma, a to je to, čo som povedal aj bývalému premiérovi Mečiarovi. Aj iným som to povedal. Dajte nám pokoj a my si vieme poradiť. A vytvorte nám legislatívne možnosti na to, aby sme si vedeli poradiť. A to znamená, že autonómia, sloboda, akademické slobody a vysoké školy, to je všetko virtuálne, pokiaľ nemáte ekonomickú slobodu, pokiaľ nemáte ekonomickú autonómiu. Pokiaľ som na 100 % zavesený na štátnom rozpočte, tak nemôžem robiť nič iné. To znamená, že vysoké školy sa musia stať - nazvem to - verejnoprospešnými inštitúciami a musia mať diverzifikované finančné zdroje. Štát povie, že má záujem na tom, aby bola vzdelanosť, a preto platí vysokým školám. Keďže vláda nevie učiť, nevie robiť vedu, tak si na to niekoho najme. Žiadna vláda na svete to nevie. Dobre, sme ochotní vám dať toto. Ale, keďže vieme, že vám to nestačí, tak sme ochotní vám dať daňovú úľavu zo zisku z podnikateľskej činnosti súvisiacej s hlavnou činnosťou vysokej školy - vzdelávanie, veda, kultúra atď., ale nie z predávania nejakých pagáčov či prevádzkovania kúpaliska. Ako v Kanade, refundujeme vám DPH. Umožníme, aby ste si vy mohli sami vyberať svojich ľudí a primeraným spôsobom ich zaplatiť, nebudeme vám zvrchu dirigovať ako. Dáme vám majetok, ktorý dnes spravujete, ale nevlastníte. No a, samozrejme, chceme, aby ste mali konkurenciu.

Hd: Po druhé?

Prof. F. Devínsky: Toto bol legislatívny rámec, ktorý umožní to, aby sme získali kvalitných ľudí. Títo budú generovať ďalšie prostriedky.

Hd: Ešte raz, prečo to nejde?

Prof. F. Devínsky: Je prirodzenou vlastnosťou ľudí brániť sa zmenám. To vedel už Machiavelli. A navyše, nie je príslušná legislatíva.

Hd: A je niečo také na papieri?

Prof. F. Devínsky: Áno, existuje koncepcia rozvoja vysokých škôl, a bol aj navrhnutý nový vysokoškolský zákon, ktorý teraz prechádza akademickou diskusiou. Navyše sme navrhli samostatný zákon o financovaní vysokých škôl. Veľmi pekný, ktorý riešil mnoho problémov.

Hd: A koľko z toho zostane? Z toho návrhu...

Prof. F. Devínsky: Chcem byť optimistom.

Peter Kasalovský