Nie spracovateľ určuje cenu

Výroba ponúka kvalitné slovenské špeciality

Na začiatku posledného desaťročia uplynulého druhého tisícročia, každý náš obyvateľ ročne skonzumoval viac ako 200 litrov mlieka a výrobkov z neho. Lenže do tretieho tisícročia sme nevstupovali s príliš lichotivou bilanciou. Slovák vlani skonzumoval o 40 litrov mlieka menej ako pred desiatimi rokmi. Robíme všetko preto, aby sme dosiahli úroveň spotreby osemdesiatych rokov. Slovenské mliekarenské výrobky nám nerobia hanbu. Mnohé sa vracajú z európskych i svetových výstav s ocenením. Na medzinárodnej súťaži syrov tzv. syrárskej olympiáde v rakúskom Innsbrucku vždy patríme medzi úspešných producentov. Ani v roku 2000 sme sa nevrátili s prázdnymi rukami. Bánoveckú

parenicu údenú

ohodnotili zlatom. Nebol to prvý úspech akciovej spoločnosti Milsy, aj v minulosti sa vrátili s medailami. Strieborné medaily na Käsiade získal Bánovecký korbáčik a syr s bielou plesňou z Tatranskej mliekarne v Kežmarku. Bronz si vlani odniesla novozámocká Mozzarella a Liptovská parenica údená, vyrábaná v Liptovskom Mikuláši. Odborníkov sme presvedčili, že Slovensko zásobuje trh kvalitnými syrmi, aj keď údené nie sú pre svoju ojedinelosť vítané na súťažiach v západnej Európe. Väčšiu hodnotu tu pripisujú syrom voľne zrejúcim, pred syrmi zrejúcimi vo fóliách. Slovenské syrové špeciality - parené syry - sú zatiaľ v súťažiach netypickou skupinou. A predsa zbierajú medaily. Preto oceňujem ustanovenie novej osobitnej súťažnej skupiny pre naše parené syry za úspech. Výrazne by nás mali prezentovať už v roku 2002.

Kvalita slovenských mliekarenských výrobkov nám otvára dvere do zahraničia. Preto je aj čoraz viac záujemcov o slovenské mliekarne. V niektorých už zakotvil zahraničný kapitál, v niektorých prešľapujú na mieste, uvažujú ako ďalej. Dať zelenú zahraničiu, znamená červenú pre typické slovenské výrobky. Aby sme tomu zabránili a zachovali si tradíciu, vytvárame holdingové spoločnosti. Zatiaľ len jeden je životaschopný,

tzv. päťzáprah:

Nové Zámky, Senica, Levice, Žilina a Bánovce nad Bebravou. Milk Holding je vlastne obchodná distribučná spoločnosť. Jej začiatky sú sľubné a treba len veriť, že ich nenahlodajú lákavé ponuky spoza hraníc a aspoň hŕstka prosperujúcich mliekarní zachová vo výrobe tradíciu, aby slovenské výrobky mali stále zvučné meno. Úsilie o kvalitu výrobkov odmeňujú odborníci uznaniami a spotrebitelia zvýšeným odbytom. Mnohé mliekarenské výrobky zdobia Zlaté medaily Slovak Gold (sú aj také mliekarne, ktoré ich majú vo vitrínach šesť, napríklad Mliekospol Nové Zámky), Zlaté kosáky, udelili im Národnú cenu SR za kvalitu, Najlepší exportér Slovenskej republiky alebo ocenenia Zlatý oštiepok, Gold Alimenta či Najlepší výrobok roka. Všetky spomínané ocenenia sú pýchou Novozámčanov, robia im slávne meno v zahraničí. Preto aj mliekarni trikrát za sebou udelili ministerstvo hospodárstva a vláda ocenenie Najlepší exportér SR. To hovorí za všetko, aj za iniciatívu Mliekospolu v Milk Holdingu, zatiaľ jedinému prosperujúcemu holdingu v mliekarenskom priemysle na Slovensku.

Treba priznať, že kupujúci poukazujú na vysoké ceny mlieka a mliekarenských výrobkov. Vinia producentov. Lenže spracovateľ suroviny vychádza z nákupnej

ceny mlieka,

ktoré v nie každom poľnohospodárskom podniku vyrábajú so ziskom, doplácajú na vstupy. Tie sa sústavne zvyšujú. Preto aj v niektorých poľnohospodárskych podnikoch, kde sa im v chove hovädzieho dobytka nedarí, uvažujú o jeho zrušení, najmä chovu dojníc. Ohrozilo by to však spotrebu mlieka, ktorá v porovnaní s okolitými štátmi už teraz je nižšia, čo môže mať negatívny vplyv na zdravú výživu obyvateľstva. Ak teda niekto z neprimerane vysokých cien za výrobky z neho viní spracovateľa, je na nesprávnej adrese. Aj spracovatelia mlieka odvádzajú veľké sumy za vstupy do výroby. Príčiny treba hľadať inde. Dodávatelia a odberatelia mlieka vedia kde. Mal by to vedieť aj spotrebiteľ. Potom by sa hovorilo menej kriticky o mliekarenskom priemysle. Na porovnanie vari toľko: Nehromžíme na vysoké nájomné? Isteže. Čo ho spôsobuje? Vysoké vstupy do bývania - teplo, elektrická energia, voda, plyn atď.

Často sa hovorí o obchodných reťazcoch. Majú svoje klady aj nedostatky. Pre spotrebiteľa klady v tom, že všetko nájde pod jednou strechou. Pre výrobcov potravín je ich udomácnenie sa na slovenskom trhu realitou s problémami. Preto aj hľadajú riešenia, lebo každý

uznáva len svoje

pole, súperove nedoceňuje. Navzájom sa ohovárajú i oceňujú, dá sa hovoriť aj o intrigánstve. Čo najskôr by sa mal presadiť zákon o obchodných reťazcoch, brať na vedomie, že sú tu a neobchádzať ich. Na tvorbe zákona okrem ministerstva hospodárstva a vlády by sa mali podieľať dodávatelia i odberatelia. Ako v minulosti, aj v prítomnosti supermarkety riadia z Prahy, čiže môžeme ako v minulosti aj teraz hovoriť o pražskom centralizme. Z Prahy sa odvíja dialóg medzi zástupcami obchodu a slovenskými dodávateľmi. Lenže špičkoví manažéri v obchodných reťazcoch nepoznajú slovenský trh, nevedia, čo sa na ňom deje, s akými problémami zápasí. Pre nich je slovenská realita cudzia. S tým súvisí aj problematika nezamestnanosti, jej riešenie a, žiaľ, i výška platov. O čo prijateľnejšia je spolupráca s Jednotou, ktorá demonštruje

korektný vzťah

medzi dodávateľom a odberateľom. Naše výrobky neponúka len vo svojich predajniach na vidieku, ale aj v obchodných domoch a mestách. Škoda, že ich niet viac. Preto potrebuje väčšiu pomoc pri výstavbe nových obchodných domov. Spoluprácu, akú máme s Jednotou, si predstavujeme so všetkými supermarketmi, čiže obchodnými reťazcami na Slovensku.

Ing. Ján Šimunek

predseda SMZ