Financie im pristrihli krídla

Zrekonštruované nehnuteľnosti aj v centre zostávajú prázdne

Podľa primátora Ing. Jána Králika aj napriek tomu, že sa o Banskej Bystrici hovorí ako o jednom z najzadlženejších miest na Slovensku, jeho ekonomická situácia je stabilizovaná a tento trend je podložený faktami. Mesto dokáže už lepšie a hospodárnejšie prognózovať svoj budúci ekonomický stav. Donedávna, ako uviedol primátor, nemohlo predvídať nasledujúci deň, dnes sa už financuje z vlastných zdrojov, nečaká mesačne na úver. Navyše, mesto nie je zodpovedné za organizácie, ktorých je síce zriaďovateľom, ale ide o samostatné subjekty, ktoré majú svojich riaditeľov, v ktorých kompetencii je možnosť vziať na seba záväzky do výšky majetku tej-ktorej organizácie. Napríklad Zares má majetok za 154 mil. Sk, čiže môže vziať na seba záväzok v tejto sume bez toho, aby si žiadal povolenie, tak potom dochádza k skresleným informáciám o stave, v akom sa mesto nachádza.

Aký bol stav ku koncu roku 2000? Záväzky z obchodného styku má mesto vo výške 82,6 mil. Sk a úvery (nesplatenú istinu) za 38,76 mil. Sk, nesplatené kupóny z komunálnych obligácií za 156,6 mil. Sk, čo spolu predstavuje 278 mil. Sk. Ak rátame, že Banská Bystrica má 84-tisíc obyvateľov, dlh vychádza na osobu v sume 3310 Sk. Avšak tzv. kojenec neprináša návratnú hodnotu, a ak teda vychádzame zo stavu súčasného ekonomicky činného obyvateľstva, ktoré zahŕňa okolo 40-tisíc občanov,

aktuálna zadlženosť

mesta dosahuje na osobu 6951 Sk. V tejto súvislosti však vzniká polemika, pretože mesto má vydané obligácie vo výške 650 miliónov Sk, ktoré postúpilo organizácii, ktorá má zabezpečiť ich návratnosť (napríklad prostredníctvom bytovej výstavby), a majú aj určitú lehotu splatnosti. Napríklad 500 mil. Sk v Slovenskej sporiteľni je splatných do 31.12. 2002 a 150 mil. Sk v PKB do konca roku 2006. Ak teda podľa primátora k týmto číslam pridáme spomínané obligácie, suma vzrastie na závratných 928 mil. Sk. Ak to opäť rozdelíme medzi obyvateľov mesta, dlh dosahuje 11 048 Sk, ak medzi ekonomicky činných obyvateľov, je to až 23 201 Sk.

„Vychádzame zo sumy 6951 Sk, čo sa rovná 1,5-ročnému rozpočtu mesta z hľadiska daňových príjmov. Mesto má balík úverov ešte z predchádzajúceho obdobia, a to v Dopravnej banke 8,5 mil. Sk a 29,6 mil. Sk v Banke Slovakia. Vyplatených je už Dopravenej banke 8,5 mil. Sk a Banke Slovakia zostáva zaplatiť 19 mil. Sk. Tento stav sa aktuálne mení podľa flexibility bankových operácií,“ zdôraznil primátor.

A ako vidí rok 2001? Výdavky a príjmy na rok 2001 sú naplánované v sume 525,7 mil. Sk.

Rozpočet na rok 2001 sa predkladal v dvoch alternatívach. Zahŕňa rozpočet schodkový, obsahujúci všetky požiadavky jednotlivých oddelení bez ohľadu na výšku príjmov, a rozpočet vyrovnaný, disponujúci vo výdavkovej časti len výškou skutočných príjmov mesta. Obidva rozpočty nezahŕňajú výšku neuhradených záväzkov z minulých období, ktoré ku koncu septembra predstavovali 97,4 mil. Sk. Po odpočítaní prostriedkov, ktoré v rámci exekučného konania plynú na účet exekútora, ostáva

na chod mesta

v prvom roku nového milénia 141 mil. Sk. Na mzdy smeruje 57,3 mil. Sk, čo je rovnaká úroveň ako vlani, na organizačné veci 17 mil. Sk, na komunálne (údržba chodníkov, zeleň, osvetlenie) 43,5 mil. Sk, do kultúry, školstva a na sociálne veci poputuje 9,8 mil. Sk. Tento rozpočet, ako poznamenal Ján Králik, nepostačuje na celoročný chod mesta. „Posun v rozpočte nastal schválením odpredaja časti akcií mesta, a to o 44 mil. Sk. Znamená to navýšenie v organizačnej časti o 3,4 mil. Sk, v komunálnych veciach o 12 mil. Sk, v školstve a kultúre o 900-tisíc Sk, na investíciu do krytej plavárne pôjde 8 mil. Sk a do bytovej výstavby 10 mil. Sk. Dlhová služba vo výške 182,4 mil. Sk obsahuje exekvovanú istinu úverov v PKB, zmluvne dohodnuté splátky Banke Slovakia a v plnej výške istinu v Dopravnej banke. V rozpočte mesta je zahrnutá i výška nesplatených úverov za IÚM, pretože sú vyrovnávané z prostriedkov mesta. Splatnosť obligácií nie je aktuálna, ak mesto nebude mať zdroje, aby ich mohlo zaplatiť. Preto je potrebné splátky rozložiť na dlhšie obdobie. Som rád, že pokračujú rokovania s PKB, čakáme na vyjadrenia ostatných veriteľov. Keďže ide o obligácie v dvoch bankách - Slovenskej sporiteľni a PKB, ide o ich vzájomné zladenie. Pokiaľ by nedošlo k reštrukturalizácii úverov, úspornosť bude sprevádzať aj tento rok,“ tvrdí primátor.

Zaujímala nás aktuálna situácia v bytovej výstavbe. Je potešiteľné, podľa primátora, že na tento rok vláda rozhodla o dotácii a úveroch na nájomnú výstavbu. Mesto tento krok privítalo a požiadalo aj o úver, aj o dotáciu. Dnes spolu s vlastnými zdrojmi má na účte približne 80 mil. Sk, ktoré pomôžu dokončiť rozostavaných

94 bytových jednotiek

na Pršianskej terase, a to do 31.12. 2001. Na dokončenie polikliniky na sídlisku v Sásovej mesto tiež požiadalo o dotáciu a pripravuje aj žiadosť o úver. Nie je známe, či sa spomínaný objekt bude celý projektovať ako byty alebo sčasti ako zdravotnícke zariadenie a sčasti byty. Ide aj o to, že nájom bude vyšší - 1000 Sk za štvorcový meter, čo je však stále lacnejšie ako kúpené doterajšie ambulancie v bytovej výstavbe. Stavbu chcú dokončiť do konca roku 2002. Ďalším problémom, s ktorým sa mesto stretáva, je radnica, na ktorú stále hľadajú investora. Objekt, ktorý patrí do ústredného zoznamu pamiatok, si doteraz vyžiadal na rekonštrukciu, ktorá sa začala v roku 1996, 89, 6 mil. Sk vrátane predprojektových a projektových prác. Rozpočtovaný náklad v cenách roku 1998 predstavoval sumu vyše 264 mil. Sk, predpoklad financií bol 178 mil. Sk. Budova je stále v štádiu rozostavanosti, tretina strechy je zakrytá šablónami, zvyšok obyčajnou lepenkou. Je pravdepodobné, že tento problém, ak sa nenájde investor, sa presunie do ďalšieho volebného obdobia. V meste sú dlhodobo prázdne mnohé nehnuteľnosti, zrekonštruované aj staré objekty priamo na námestí, ktoré nemôžu nájsť nových majiteľov, aj keď ich cena klesla niekde až o polovicu.

Banskobystrický primátor je optimistom, aj keď dnešná situácia nie je taká skvelá, verí však v lepšiu budúcnosť mesta. Ak sa zmení financovanie miest a obcí po reforme verejnej správy, potom sa uvidí. K lepšiemu životu obyvateľov smeruje magistrát aj svoje

zahraničné aktivity

orientované na prílev zahraničných investorov. Na tých čaká priemyselná zóna v časti Šalková-Majer s takmer osemdesiatimi hektármi pôdy, ďalšia je navrhnutá za Badínom, mesto ponúklo aj ako prvé v SR pozemky firme Toyota. Sľubné sa ukazujú nedávne rokovania, uskutočnené začiatkom marca 2001 v Japonsku, s predstaviteľmi banky IBJ Tokyo, so spoločnosťami Umido a Jetro, ako aj so zástupcami v centrále spoločnosti Toyota. Potvrdilo sa opäť to, že na prílev investícií do regiónu sú potrebné vhodné podmienky na úrovni štátnej i miestnej správy.

Eva Berčíková