Náhrada škody, ostatné príjmy

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 07/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Sme povinní zdaniť vyplatenú náhradu škody z pracovného úrazu pre nášho zamestnanca, na základe súdneho rozhodnutia? Ide o sumu nad 200-tisíc Sk, ktorá je vypočítaná do čistej mzdy za roky 1991 až 2001 a bude vyplácaná postupne podľa dohody o splátkach.

- Podľa nášho názoru ste povinní v čase výplaty (plnenia) zdaniť uvedenú náhradu škody, ak ide o náhradu za stratu na zárobku, ktorá zamestnancovi vznikla z dôvodu pracovného úrazu. Od dane sú oslobodené len prijaté náhrady škôd, ak nejde o náhradu za stratu príjmu (§ 4 ods. 2 písm. l) zákona č. 366/1999 Z. z . o daniach z príjmov), t. j. napríklad tzv. bolestné. Druhým druhom príjmu, ktorý je v tejto súvislosti od dane oslobodený, sú náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania v prípade, ak táto náhrada bola určená pevnou sumou právoplatným rozhodnutím súdu pred 1. januárom 1993 (§ 6 ods. 8 písm. f) cit. zákona o daniach z príjmov). V prípade, ktorý uvádzate, je rozhodnutie súdu už po uvedenom termíne. Ide preto o zdaniteľný príjem zo závislej činnosti (z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu). Spôsob zdanenia vyplýva z § 41 ods. 1, 2 a 3 cit. zákona, t. j. uplatnením preddavku na daň, resp. pri dodržaní ustanovených podmienok podľa 6 ods. 4 by sa uplatnila 10-percentná sadzba dane (do 4-tisíc Sk mesačne, čo zrejme nie je tento prípad).

Pripomíname, že od 1. 1. 1993 sa logicky i fakticky zmenila metodika výpočtu náhrady za stratu príjmu (z netto na brutto), a to v nadväznosti na daňovú reformu. Do 31. 12. 1992 sa tieto náhrady vypočítavali z čistého príjmu (bolo to možné pri existencii vtedajšej dani zo mzdy). Bližšie pozri ustanovenie § 34 zákona č. 10/1993 Z. z. o Fonde zamestnanosti SR a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, ktoré je stále v platnosti.

Som študentka denného štúdia na VŠ. Od známych som si prenajala skleník a vysadila som tam kvety, ktoré odovzdávam do kvetinárstva. Je to sezónna činnosť jar až jeseň. Hrubý príjem z tejto činnosti je okolo 40 000 Sk za sezónu. Evidujem si len príjmy, náklady spojené s touto činnosťou neevidujem.

1. Aké všetky povinnosti pre mňa vyplývajú z tejto príležitostnej činnosti voči daňovému úradu a poisťovniam?

2. Je potrebné podať aj daňové priznanie?

3. Mám nárok na nejaké odpočítateľné položky?

- Ak by ste mali za príslušný rok hrubé príjmy vyššie ako 10-tisíc. Sk, je potrebné, aby ste po jeho skončení podali daňové priznanie. Predpokladáme, že túto činnosť nevykonávate na základe osvedčenia vydaného podľa § 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov, ale ako príležitostnú činnosť. Pôjde teda o tzv. ostatný príjem podľa § 10 ods. 1 písm. c) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov. Čiastkovým základom dane z tohto príjmu je príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie (napr. nájomné). Ak by tieto výdavky boli vyššie ako príjmy, na rozdiel sa neprihliada, t. j. nemôže sa vykázať z tohto príjmu strata. Tento základ dane bude nulový. Zrejme ste nespravili dobre, že ste neevidovali výdavky. Veľkú daňovú povinnosť i napriek tomu nebudete mať, pretože nezdaniteľná časť základu dane je vo výške 38 760 Sk (za rok 2000). Na priznanie týchto príjmov sa za minulý rok malo použiť daňové priznanie FO - typ B1 (žlté).

Keďže uvedené príjmy nie sú z podnikania, povinnosť platiť poistné nemáte. Len v prípade platenia zdravotného poistenia je problém, keďže ste študentka (pri príjme nad 3000 Sk mesačne je povinnosťou platiť poistné na zdravotné poistenie z každého príjmu).

Zamestnanec je v trvalom pracovnom pomere ako administratívna sila u hlavného zamestnávateľa. Môže vykonávať upratovacie práce na dohodu o vykonaní práce? Ak áno, aké odvody musí zamestnávateľ zabezpečiť?

- Ak sú splnené podmienky podľa Zákonníka práce (počet hodín výkonu práce), je možné uzatvoriť s vlastným zamestnancom i dohodu o vykonaní práce. Z dohôd o vykonaní práce nie je v súčasnosti potrebné vykonávať žiadne odvody.

Ak bude na upratovacie práce v podobnom prípade uzatvorená dohoda o pracovnej činnosti, aké odvody je povinný zabezpečovať zamestnávateľ?

- V tomto prípade je potrebné odviesť príspevok na poistenie v nezamestnanosti vo výške 1 % (plus 3 % zamestnávateľ, vrátane 0,25 % do garančného fondu). Ak by išlo o dôchodcu, tak len 3 % zamestnávateľ (vrátane 0,25 % do garančného fondu). Predpokladáme, že ide o zamestnanca, ktorý už je inde nemocensky zabezpečený (poistený u ďalšieho zamestnávateľa, kde pracuje napr. na základe pracovného pomeru).

Môže si samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) uplatniť na manželku, ako spolupracujúcu osobu, 20 % príjmov a výdavkov, ak je manželka na materskej dovolenke? Manželka nastúpila na materskú dovolenku od 1. novembra 2000, dovtedy pôsobila ako spolupracujúca osoba k SZČO.

- Z daňového hľadiska z § 11 ods. 3 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov nevyplýva, že by nebolo možné manželku, ktorá je na materskej dovolenke, uplatniť ako vypomáhajúcu osobu. Nemôže ju len súčasne uplatniť ako vyživovanú osobu.

Ako je to s úľavou na dani podľa § 35 zákona o daniach z príjmov (za zamestnávanie osôb so zmenenou pracovnou činnosťou) v prípade uplatnenia paušálnej dane?

- Podľa § 15 ods. 11 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov paušálnu daň nie je možné znížiť o príslušné sumy za zamestnávanie zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou (ZPS), resp. zamestnancov so ZPS s ťažším zdravotným

Dagmar Piršelová