O povinnosti nepolemizujeme

Pranier nedôslednosti poškodzujúci všetkých

O daniach, sadzbách, vymáhateľnosti, daňovej disciplíne a predovšetkým o nevyhnutnosti daňovej reformy sa veľmi živo diskutovalo na minulotýždňovom 44. riadnom zhromaždení Hospodárskeho klubu. V pondelok sme uverejnili úvodné vystúpenie ministerky financií B. Schmögnerovej, dnes publikujeme vstupy, ktoré odzneli ešte pred otvorením diskusie.

Jozef Kollár, viceprezident AZZZ, prezident ZCHFP: Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) sa pozerá na daňový systém ako na veľmi vážnu záležitosť v podnikaní. V podnikaní zrejme platí aj to, čo platilo už v starom Ríme, známa je poučka „Čokoľvek robíš, rob pozorne a pozeraj na koniec“. Mnohé daňové pravidlá sa v minulosti nepozerali na koniec a veľmi tvrdo postihli podnikateľov. Za desať rokov sme všeličo prežili. Preto sme na poslednom rokovaní Rady hospodárskej a sociálnej dohody (RHSD) zaujali stanovisko podobné tomu, aké tu dnes tlmočila ministerka financií, že zákonodarná iniciatíva v oblasti daní má vychádzať z vlády, ktorá to posúdi v celom kontexte ekonomiky a až k takýmto návrhom zákonov, ktoré prídu do parlamentu sa budeme vyjadrovať. Pretože, ak prichádzajú návrhy zákonov z rôznych dielní, iste aj dobromyseľne myslené, nemôžu postihnúť všetky súvislosti, celý kontext. Preto aj naše stanovisko na poslednej tripartite, ako aj na dnešnom rokovaní prezídia AZZZ (4. mája - poz. red.) bolo také a budeme ho aj ďalej takto presadzovať.

Dávno akcentujeme myšlienku, že daňové pravidlá musia umožňovať žiť nielen veľkým podnikom, ale aj stredným a malým podnikom. V súvislosti so zavádzaním nových technológií vo veľkých podnikoch stále budeme potrebovať menej a menej ľudí. Nahradí ich výpočtová technika, nahradí ich moderná technológia a musí tu byť niekto, kto absorbuje tieto voľné pracovné sily. Majú ich absorbovať zrejme stredné a malé podniky, ale tie musia mať príslušné daňové pravidlá. Ak sa im neumožní daňovými zákonmi a daňovými pravidlami podnikať, tak toto jednoducho nebudú schopní absorbovať. Už dávno kedysi v škole nám rozprávali takýto príklad. Kráľ poslal svojho radcu medzi ľudí, pretože zvýšil dane a pýtal sa ho, čo robia ľudia. Nadávajú. Kráľ hovorí: zvýšiť dane. O rok ho zase poslal, aby zistil, čo robia ľudia. Odpoveď znela: nadávajú, zvýšiť dane. Keď ho tretíkrát poslal, odpoveď už bola pijú. Verdikt: okamžite znížiť dane.

My sme dnes v takom štádiu, že daňové zákony neumožňujú mnohým právnym subjektom podnikať. V prípade zníženia daňového, dôchodkového, odvodového a odpisového zaťaženia či zrýchlenia odpisov sme prišli s návrhom sformulovať jasnú koncepciu strednodobého dosahu, ktorá umožní stabilizovať predvídateľnosť podnikateľského prostredia. Jej cieľom je zabrániť nečakaným skokovým úpravám, ktoré vnášajú do podnikania na Slovensku prvok neistoty, spôsobujú ťažkosti podnikateľským subjektom a odrádzajú tým aj zahraničných investorov. Radi by sme uvítali aj 19-percentnú daň z príjmu, ale za rovnako dôležité považujeme, aby aj ostatné druhy daní boli tomu adekvátne prispôsobené a aby sa ich celkový sumár, ako je to v súčasnosti, nezvyšoval.

Je tu ešte dôležitá záležitosť, ktorou sa AZZZ zapodieva. Ide o rovnosť súťaže. Toto asociácia kritizuje a bude kritizovať, a budeme žiadať vládu a parlament, aby zaviedli poriadok. Musíme mať všetci rovnaké pravidlá. Dane sú používané rôznym spôsobom. Ale nemôžu byť používané stále na nové a nové inštitúcie, ktoré v štátnej správe vznikajú. Nebudeme to stačiť sanovať. Zrejme aj v tejto záležitosti bude potrebné urobiť určitý poriadok. O niektorých problémoch som už na Hospodárskom klube hovoril, a pýtam sa na ne znova: či je jasné, aká bude dôchodková situácia štátu, ak urobíme všetky kroky, ktoré sú pripravené. Teda jasný model čo sa stane, keď sa sprivatizujú niektoré podniky, predajú sa a výťažok nepôjde na nové rozvojové projekty, pôjde v značnej časti do spotreby. Z čoho potom bude sanovaný štátny rozpočet, a kto tu bude platiť dane. AZZZ sa tým veľmi vážne zaoberá a na RHSD v piatok prídeme s novými návrhmi. Jedným z nich budú daňové záležitosti, ako ich treba podporovať, ako ich my chápeme, a ďalším bude vymožiteľnosť práva. Pretože vymožiteľnosť práva musí byť. Musíme povedať, ako to bude vyzerať v praxi, ako budeme vyzerať v daňových záležitostiach, ako v odvodových záležitostiach, ako v celom kontexte ekonomiky. S týmto prídeme na budúcu tripartitu a na toto chceme odpovede.

Smer založený centralizmom

Peter Mihók, predseda SOPK: Dane a s nimi spojené problémy patria k zvlášť náročným oblastiam rozhodovania štátu, a to nielen v transformujúcich sa krajinách, ale aj v stabilných trhových ekonomikách. Skúsenosti štátov s daňami potvrdzujú, že daňová politika musí spĺňať niekoľko cieľov: dane a ich zmeny by mali v čo najmenšej miere spôsobovať pohyb cien, dane by mali byť primerané a ich bremeno by malo byť spravodlivo rozdelené, dane musia byť jednoduché a administratívne efektívne zvládnuteľné. Systém daní, ktorý u nás platí od roku 1993 s menšími zmenami a spresneniami, nie vždy zodpovedá uvádzaným cieľom. Je porovnateľný s krajinami s rozvinutou trhovou ekonomikou, pokiaľ ide o základné dane a ich princípy, určité rozdiely sú však v sadzbách a administrácií daní. Jednak preto, že verejné rozpočty a verejné výdavky pokračujú v tendenciách založených centralistickými rozpočtami, jednak preto, že verejné výdavky rýchlo vzrastajú a udržiava sa vysoká verejná spotreba vrátane výdavkov na verejnú správu, ale najmä preto, že ekonomická základňa a reálna výkonnosť slovenskej ekonomiky je neporovnateľne nižšia.

Podiel daní na HDP v SR je pomerne vysoký a od roku 1993 doteraz sa pohybuje v rozpätí 35 až 40 % z HDP a pritom ide iba o tie dane, ktoré boli zaplatené a sú reálnym príjmom verejnej správy. Jestvuje však veľká skupina subjektov, ktoré dane jednoducho neplatili a tiež skupina subjektov, ktoré využívajú možnosti znižovania daňových povinností, pričom neplnia podmienky na ich zníženie. Medzi daňovým zaťažením a HDP existuje rovnaká súvislosť ako medzi fiskálnou politikou krajiny a jej hospodárskym vývojom. Z údajov o krajinách s vyspelou i rozvíjajúcou sa ekonomikou za ostatné tri desaťročia možno vypozorovať tendenciu predstihu rastu miery daňového zaťaženia pred mierou hospodárskeho rastu či rozvoja, a to rýchlosťou, ktorá zodpovedala požiadavkám a nárokom sociálneho štátu. Tieto možnosti rastu príjmov štátu sa však už takmer vyčerpali a v súčasnosti pozorujeme, že tendencia predstihu rastu daňového zaťaženia sa významne spomaľuje a krajiny hľadajú novú predstavu sociálneho štátu, zodpovedajúcu možnostiam a výkonnosti hospodárstva. Okrem vplyvu princípov sociálneho štátu na verejné výdavky sa prejavuje aj ďalší vplyv na rast daňového bremena, ktorým je postupný rast ceny práce a kapitálu a nimi spôsobený všeobecný rast cenovej hladiny.

Slovenská ekonomika má podobné problémy. Jeho verejná spotreba je rastúca a na potreby verejného rozpočtu je kladený silný nápor z dôvodov transformácie hospodárstva a nedokonalého hospodárskeho zvládnutia prechodu štátneho vlastníctva na súkromné a tiež z dôvodov nedostatočne regulovaného hospodárenia verejných podnikov. Hospodárenie týchto podnikov a spoločností vykazuje znaky nízkej efektívnosti, malej alebo aj klesajúcej výkonnosti a iba pomalého zlepšovania ich hospodárskych výsledkov. Pri narastajúcom zaťažení verejných rozpočtov sociálnymi výdavkami a vysokými spätnými transfermi do hospodárstva, pri postupnom vyrovnávaní deformovanej cenovej štruktúry a raste nákladov na verejné účely je verejný rozpočet Slovenska trvale pod vysokým tlakom výdavkov. Riešenie tohto napätia spôsobom deficitného financovania je z dlhodobého i krátkodobého hľadiska neprijateľné z dôvodov už jestvujúcej vysokej zadlženosti štátu. Preto sa pozornosť obracia na hľadanie nových daňových titulov, efektívnejší výber daní a daňovú výťažnosť.

Optimalizáciu daňovej výťažnosti vytvorenej HDP, ktorou rozumieme platné daňové zákonodarstvo určujúce daňové zaťaženie subjektov hospodárstva a schopnosť i podmienky týchto subjektov plniť daňové povinnosti a súčasne rozvíjať vlastné hospodárske aktivity, treba považovať za základný princíp komplexnej úpravy daňového systému v ďalšom období. SOPK v oblasti daňovej sústavy dlhodobo presadzuje a odporúča najmä

- prípravu a realizáciu komplexnej reformy daňového systému (vrátane sociálneho systému) so zameraním na optimalizáciu systému, dlhodobú stabilitu a vytváranie porastového prostredia,

- dopracovanie koncepcie daňového zákonodarstva, rešpektujúc smernice EÚ, ale najmä rešpektovanie reálnych podmienok a výkonnosti slovenskej ekonomiky, pričom sa očakávajú výraznejšie impulzy na oživenie podnikania,

- dlhodobú stabilitu právneho systému, ktorý umožní projektovanie strednodobých a dlhodobých podnikateľských zámerov,

- postupné medziročné znižovanie daňového a odvodového zaťaženia podnikateľských subjektov prostredníctvom znižovania sadzieb, ktoré by malo byť zabudované do strednodobého výhľadu rozpočtu verejných financií,

- znižovanie daňového zaťaženia obyvateľstva, ktoré sa pozitívne prejaví vo zvýšení kúpnej sily a domáceho dopytu,

- pri dani z príjmov sa predovšetkým sústrediť na základ dane a zrýchlené odpisovanie tak, aby sa podnikateľom vytváral väčší priestor na investovanie do rozšírenia kapacít a vytváranie pracovných miest,

- pri majetkových daniach sa sústrediť prednostne na prírastok predtým nezdaneného majetku tak, aby sa zabránilo dvojitému zdaňovaniu,

- odstraňovať príčiny vysokej platobnej neschopnosti podnikov, ale aj ďalších subjektov ekonomiky, ktorá dlhodobo spôsobuje pokles daňovej výťažnosti,

- zefektívniť výber daní tak, aby nerástli daňové nedoplatky,

- sústrediť sa na nezdanené príjmy a nepriznané dane s cieľom znížiť podiel sivej ekonomiky.

SOPK v minulom roku podporila aj materiál ministerstva hospodárstva, ktorý bol prerokovaný na Hospodárskej rade vlády - Zlepšenie právneho, regulačného, daňového a colného rámca na podporu podnikania - v ktorom sú uvedené niektoré akceptovateľné námety na zlepšenie daňového rámca. SOPK podporuje najmä základnú zásadu pri korekciách daňového systému v budúcnosti, ktorou by malo byť: Spravodlivý, jednoduchý a stabilný daňový systém garantujúci priaznivé podnikateľské a investičné prostredie nízkym daňovým zaťažením a rovnakými pravidlami hry pre všetkých.

Výsledok vplyvu prostredia

Štefan Kardoš, riaditeľ HZ Prievidza: Téma okolo daňovej reformy je veľmi komplexná a široká, treba, samozrejme, využiť prítomnosť ministerky financií a rozdiskutovať niektoré zásadné pohľady vrátane pohľadu účtovného. Myslím si, že pomerne vysoké daňové zaťaženie v minulosti vytváralo potrebu zvyšovať náklady firiem s cieľom optimalizácie daňového základu. Mnohí malí a strední podnikatelia sú dnes v takej situácii, že by potrebovali tri súbory výkazov účtovnej závierky. Jeden súbor výkazov pre banku na úver, aby prezentovali, ako dobre podnikajú, jeden súbor pre daňový úrad s priznaním nízkych daní a jeden reálny súbor, aby naozaj vedeli, ako im firma funguje. To, že ratingy týchto podnikov nie sú vždy dobré, je aj preto, že daňové zaťaženie a daň z príjmu sú vysoké, daňový a odvodový systém je taký, aký je, a podnikateľské subjekty sa prirodzene snažia aby daňové zaťaženie bolo čo najnižšie. Potom sa do účtovníctva dávajú položky, ktoré, keby nebolo takéto zaťaženie, by neexistovali, a spoločnosť, samozrejme, podľa účtovníctva vyzerá horšie ako v skutočnosti. Preto ten príklad so snahou prezentovať firmu v niekoľkých výkazoch.

Chcel by som povedať niekoľko poznámok k otázke daňovej spravodlivosti. Daňová spravodlivosť či nespravodlivosť je výsledkom prostredia, v akom celý systém funguje. V praxi sa s tým stretávame dennodenne. Musím povedať, a to hlavne, keď príde zahraničný záujemca podnikať na Slovensko a kladie nám otázky - ako to tu vyzerá, ako sa podniká, ako čo funguje, tak niekedy máme problém logicky mu všetko vysvetliť. Vysvetliť, že napríklad daň z pridanej hodnoty musí odviesť hneď, keď vystaví faktúru, ale na vstupe si daň môže odpočítať až vtedy, keď ju zaplatí. Musíme mu vysvetliť, že v Obchodnom a Občianskom zákonníku mu síce umožňujeme započítať si pohľadávky so záväzkami, pretože platobná neschopnosť alebo schopnosť na Slovensku je taká, aká je, ale na uplatnenie dane z pridanej hodnoty mu správca dane túto operáciu neuzná, pretože na Slovensku zápočty sa neuznávajú. Subjekt môže zápočet síce urobiť, ale pre pokoj so správcom dane je najlepšie, keď si vymení s druhou stranou pokladničné doklady o zaplatení vzájomných pohľadávok a záväzkov bez toho, aby finančné toky v hotovosti vôbec nastali. Daňová kontrola je spokojná, aj keď vie, že žiadne peňažné operácie nenastali. Ibaže tým aj správca dane, teda štát, určitým spôsobom učí podnikateľov správať sa neeticky a nepoctivo.

Pre daň z príjmov je podobná situácia v tom, že výnosy musíte, samozrejme, zaúčtovať a zdaňovať ihneď. Keď vám však odberateľ nezaplatí, tak máte nekonečný problém s vymáhaním takejto pohľadávky, čo trvá aj niekoľko rokov. Vymožiteľnosť práva je možno otázka na ministra spravodlivosti. Problém tu je, keď si takúto pohľadávku chcete daňovo odpísať, tak vás čaká siahodlhá procedúra na to, aby ste si to mohli dovoliť. Robiť nedaňové opravné položky k pohľadávkam nechce nikto, ale z hľadiska uplatňovania požiadaviek zákona o účtovníctve sa opravné položky k problémovým pohľadávkam účtovať musia. Štát sa v tejto chvíli žiadnym spôsobom na neproduktívnych nákladoch a problémových veciach nechce podieľať.

Pri dani z príjmu máme potom ešte také „rozkošnosti“, že z podvojného účtovníctva podnikateľom vyrábame účtovníctvo jednoduché. To preto, že účtovné náklady sa musia účtovať, pretože to vyžaduje zákon a účtovné princípy, na ktorých je podvojné účtovníctvo postavené, ale daňovo sa veľa položiek, hlavne za služby, neuznáva, kým nie sú zaplatené. Komplikuje sa celá účtovná evidencia, otvárajú sa nožnice medzi daňovými a účtovnými nákladmi. Paradoxom slovenského prostredia je, že neplatenie daní, aj keď tam musí byť dokázaný podvodný úmysel, je trestné, takže si viem predstaviť a namodelovať situáciu, že neúspešnosť v podnikaní môže byť aj trestná. Komplikované a ustavične sa meniace legislatívne prostredie zvyšuje transakčné náklady na výpočet, ale aj správu daní. Možno by niekde stačilo len zjednodušiť procedúry a paragrafy a ušetrí štát a aj platiteľ dane. Aj toto je jedna z možností znižovania daňového zaťaženia.

Ministerka financií prezentovala údaj o 160-percentnom náraste ziskovosti podnikateľských subjektov v roku 2000 oproti roku 1999. Z pléna pri diskusii sa tento pozitívny vývoj prezentoval ako výsledok zníženia sadzby dane z príjmov právnických osôb zo 40 % na súčasných 29 %. Aj keď som zástancom uvedeného zníženia sadzby dane, domnievam sa, že nárast ziskovosti sa dosiahol hlavne poklesom úrokovej miery a výrazného zníženia finančných nákladov podnikateľských subjektov a nie zníženou sadzbou, aj keď i táto skutočnosť mohla mať na ziskovosť pozitívny vplyv.

Ďalšia poznámka smeruje k teraz navrhovanej dani z nehnuteľností. Mám taký pocit, že reforma verejnej správy áno, centrálne dane zostanú, aké sú, a tak aby sme niektoré delegované právomoci na územné celky vedeli financovať, zabezpečíme to zvýšením dane z nehnuteľností. A to nie je celkom korektné a spravodlivé.

Dôležité je tiež zdôrazniť otázku, ako bude náš daňový systém v súvislosti so vstupom do EÚ vyzerať. Otázka, ako bude vyzerať daňový systém, súvisí aj s reformou účtovníctva a s uplatňovaním medzinárodných účtovných štandardov v podmienkach Slovenskej republiky. V USA a v Anglicku majú prepracované národné účtovné systémy zodpovedajúce prísnym požiadavkám hlavne búrz. V Európe to tak z väčšej časti nie je a jednotlivé krajiny majú účtovné systémy ešte nekompatibilné s medzinárodnými účtovnými štandardmi (IAS). Európska komisia riadi predmetnú oblasť smernicami, ale tie neharmonizujú s IAS. V tomto Medzinárodná organizácia pre cenné papiere (IOSCO) odporučila EÚ, aby všetky právnické osoby, podnikateľské subjekty, kapitálové spoločnosti a ostatné subjekty, ktoré si obstarávajú finančné zdroje na verejných trhoch, účtovali podľa medzinárodných účtovných štandardov. Tento zámer EÚ prijala a prijala aj rozhodnutie, že táto požiadavka bude platiť od roku 2005. My, keďže chceme vstúpiť do EÚ, a tie dátumy, ktoré ministerka financií dnes prezentovala, sú pre nás dôležité a musíme sa s tým, samozrejme, vyrovnať.

Prečo to tu hovorím? Medzinárodné účtovné štandardy sú dnes nejako z angličtiny preložené do slovenčiny, treba ich možno precizovať a pojmovo uhladiť. Problém nastáva vtedy, keď si povieme dobre, ideme účtovať podľa IAS. Dnes vám z účtovníctva vypadne základ dane, ktorý sa potom nejakým spôsobom prepočíta, modifikuje, upravuje a vypočíta splatná daň. Po zavedení IAS do praxe to už takto nebude dosť dobre možné. Podľa môjho názoru bude sa musieť prijať v rámci daňovej, ako aj účtovnej reformy akési ustanovenie, aby sa účtovníctvo od daní v princípe oddelilo a zabezpečilo sa relatívne samostatné fungovanie týchto dvoch zložiek. Nemôže byť účtovníctvo a dane previazané tak, ako je to dnes. Medzinárodné účtovné štandardy vydáva Výbor pre účtovné štandardy a ten určite nebude prihliadať na potreby štátneho rozpočtu Slovenska. Preto sa musí nájsť účinný mechanizmus, ktorý zabezpečí to, že zmeny v účtovných štandardoch nebudú mať žiadny vplyv na základ dane a v konečnom dôsledku na príjem do štátneho rozpočtu. Ide o to - oddeliť účtovníctvo od daní, v podstate sterilizovať dosahy zmien v metodike účtovania tak, aby sa neovplyvnil základ dane. Podobná reforma sa pripravuje aj v Českej republike, určite to čaká aj nás a je to jedna zo závažných vecí, ktoré s daňovou reformou súvisia. Nič nám nebráni riešiť naznačený problém spoločne, osobitne ak si uvedomíme, že presne tento problém čaká na riešenie aj veľkú časť Európy, a teda nie je veľmi od koho odpisovať.

Daňová reforma je komplexný problém týkajúci sa každého človeka v našej spoločnosti a naplnenie požiadavky „dobrovoľnej zhody“ je aspoň čiastočne možné, ak sa na reforme budú podieľať aj tí, ktorých sa najviac týka, to sú podnikatelia a ich servisné organizácie. Vláda a ministerstvo financií udávajú daňovej reforme smer a definujú ciele, aplikovať by sa však mali spoločnými silami. Reforme nepomôže systém zákopovej vojny medzi tvorcami reformy na jednej strane a podnikateľmi na druhej strane. Zavrhnime už konečne systém kto z koho. Myslím si, že v tomto smere je ten rozhodujúci krok na ministerstve financií. Možno by sa mohlo začať s internetovou stránkou, na tej súčasnej sa platiteľ dychtivý po informáciách veľa toho o reforme nedozvie.