Prevratné plány USA v obrane

Nová stratégia bez štandardov „dvoch svetových vojen“

Súbežne s novou informačnou kampaňou USA o potrebe amerického systému národnej protiraketovej obrany (NMD) medzi spojencami v bruselskom sídle NATO sa šéf rezortu Donald Rumsfeld sústreďuje na posledné body jeho budúcotýždňového prejavu. V ňom oficiálne predstaví verejnosti prevratné zmeny, najväčšie v americkej armáde za desaťročie, ktoré USA chystajú v oblasti vojenských stratégií. Aj keď sa zatiaľ všetky podrobnosti držia pod pokrievkou, viaceré americké denníky už stihli zistiť, že medzi plánovanými zmenami by malo byť aj formálne zrieknutie sa štandardov „dvoch svetových vojen“, ktoré boli základom pri určovaní finančných porcií pre armádu a celkovo aj jej veľkosti v prípade špecifických konfliktov. Ako napríklad napísal Washington Post, doteraz používala americká armáda pri výpočtoch minimálneho počtu jednotiek, lietadiel, lodí a výzbroje, potrebných na obranu, predovšetkým príklad Iraku a KĽDR. V rámci zmien sa americké vojská síce tiež zameriavajú viac na východnú Áziu, kde sa v ostrovných štátoch môže lepšie uplatniť americké námorníctvo a letectvo, ako na Európu, tradičné sídlo americkej pechoty. No v rámci nového prístupu sa zmení aj počet príslušníkov v armáde, ktorý sa už niekoľko rokov udržiaval na úrovni 1,4 milióna ľudí v aktívnej službe.

Rumsfeldova správa pritom zdôrazňuje, že „súčasné národné záujmy vo vesmíre sú najvyššou prioritou národnej bezpečnosti“, pričom analytici tvrdia, že Pentagón by mal zareagovať na meniace sa potreby a vytvoriť novú pozíciu zástupcu tajomníka pre obranu vesmíru, spravodajstva a informácií. To zatiaľ Rumsfeld odmieta. Aj keď na druhej strane napríklad v správe žiada, aby sa podobné miesto vytvorilo v súvislosti s pozíciou leteckých síl, ktoré by malo na starosti organizovanie, výcvik a vybavenie národných vesmírnych síl. Minister obrany by tiež rád zahrnul pod kontrolu ministerstva obrany aj Národnú organizáciu rozviedky, ktorá v súčasnosti úzko spolupracuje s CIA.

V súvislosti s novou stratégiou vymenoval asi 20 panelov, ktoré skúmajú rôzne aspekty plánu - vrátane otázok, aké zbrane nenakupovať, ako zmeniť personálnu politiku alebo ako sú kontrolované nukleárne zbrane. Pozoruhodná je napríklad poznámka denníka Washington Post, podľa ktorej niektoré z panelov predložili odporúčania, ktoré si vzájomne protirečia.

Hocako, šetriace opatrenia sa dotknú najviac jednotiek pozemných síl. Veď práve nová pozícia v Pentagóne týkajúca sa leteckých a vesmírnych síl „demonštruje za aké významné považuje Rumsfeld vesmírny a letecký priestor na budúce vojenské operácie“ (nemenovaný predstaviteľ Pentagónu). V podstate aj sám prezident G. W. Bush už vo februári uviedol, že vesmírny a vzdušný priestor, kontrolovaný štruktúrou satelitov, je jedným zo základných záujmov USA. Takže tam podľa neho aj pôjdu ďalšie finančné prostriedky. Na vesmírny program zameraný na letecký a vzdušný priestor vyčlenili zatiaľ v rozpätí 8 mld. USD (popri ročnom rozpočte na obranu 310 mld. USD). Takže je zrejmé, že Rumsfeldova správa má spolu s prejavom G. W. Busha 25. mája o „vízii, kam sa máme dostať pri vstupe do 21. storočia“, pomôcť k rozpočtu pre Pentagón na nový fiskálny rok, ktorý sa začína v októbri.

Samozrejme, práve zníženie stavu v armáde poskytne Rumsfeldovi dostatok financií na nové zbrane, ktoré chce zakúpiť. Hovorí sa najmä o väčšom využití bombardérov s raketami dlhého doletu, samoriadiacich helikoptér, ako aj zbraní, ktoré by bolo možné použiť v dvoch regionálnych vojnách súčasne. Plány však zahŕňajú aj možnosť nákupu vesmírnych lietadiel, ktoré sú schopné okamžite dodať na palube zbrane z jedného miesta zemegule na druhé. Aj keď v takýchto prípadoch budú hrať najväčšiu úlohu financie. Veď NASA len nedávno zrušila nákup lietadiel X-33 práve pre ich cenu.

Slávka Blazseková