Hospodársky denník
USD48,483 Sk
EUR43,244 Sk
CHF28,026 Sk
CZK1,249 Sk
  Streda  9.Mája 2001
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Budú „inteligentné“ zemiaky?

Družstvá nedokážu ustrážiť úrodu, znižujú výmeru

Choroby zemiakov zničia každoročne vo svete desiatky miliónov ton tejto plodiny, a to napriek ich chemickej ochrane. Génoví výskumníci chcú tieto produkty vrátane obilnín posilniť tak, aby dokázali odolávať najmä hubovitým ochoreniam a baktériám, pričom zemiaky by sa v dohľadnej budúcnosti mali proti plesniam brániť samé. Avšak do úplne dokonalej ochrany je veľmi ďaleko. Postreky fungicídnymi roztokmi sa perspektívne stanú zbytočné. Obilniny sa proti šíreniu hubovitých ochorení bránia prirodzeným spôsobom tým, že nechávajú odumierať bunky v okolí nákazy. Zemiaky však do značnej miery túto odolnosť stratili. Vedci chcú do ich génov zaviesť náhradný baktériový gén, ktorý v prípade infekcie bude vyraďovať zdravé bunky z činnosti tesne pri ohnisku infekcie. Avšak odolnosť voči jednej chorobe vytvára širší priestor pre inú. Pre vedcov a výskumníkov je príkladom samotná príroda. Napríklad, niektoré rastliny

spoznajú škodcov

podľa hryzenia, presnejšie podľa zloženia slín. Iba niekoľko ich molekúl stačí na to, aby rastlina uviedla do chodu svoj záchranný poplašný systém. Zemiakarov netrápi iba táto skutočnosť. Ide aj o oveľa prozaickejšie záležitosti pri ich pestovaní. Koncepcia predpokladá, že vplyvom intenzifikácie sa zvýšia hektárové úrody z 14,33 t/ha v roku 1999 na 20 t/ha v roku 2005, čo predstavuje päťpercentný medziročný nárast. Zároveň dôjde k poklesu pestovateľských plôch z 26,8-tisíc hektárov v roku 1999 na 24-tisíc hektárov v roku 2005. Napriek tomu by celková domáca produkcia mala vzrásť o vyše 9 % a dosiahnuť ročnú úroveň 480-tisíc ton. Veľmi skoré zemiaky sa budú pestovať predovšetkým v oblastiach južného Slovenska s využitím závlah. Plochy skorých zemiakov by v roku 2005 mali dosiahnuť 3800 hektárov. Spotreba skorých konzumných zemiakov na jedného obyvateľa sa udrží na úrovni 11 až 12 kg. Podiel domácej produkcie veľmi skorých zemiakov môže byť do značnej miery ovplyvnený elimináciou ochranárskych opatrení po vstupe do EÚ. Pri ostatných konzumných zemiakoch predpokladáme

pokles výmery

pestovateľskej plochy z 20 100 ha v roku 2000 na 16 600 ha v roku 2005, čo predstavuje pokles o 17,4 %. Zabezpečenie dostatočného množstva ostatných konzumných zemiakov na zníženej výmere má byť kompenzované zvýšením úrod.

Viac ako 50 % produkcie tejto našej najtradičnejšej plodiny pripadá na subjekty, ktoré nie sú zapísané v obchodnom registri, teda na záhumienkarov a samozásobiteľov. Zdá sa, že tento podiel bude narastať, lebo niektoré družstvá obmedzujú pestovateľské plochy. Nedokážu totiž zabrániť krádežiam zemiakov. Štátna polícia polia chrániť nebude, súkromné bezpečnostné služby sú pre poľnohospodárov drahé a napokon stovky hektárov sa aj tak dajú len ťažko ustrážiť. Produkcia „neoficiálnych“ pestovateľov sa štatisticky vykazuje iba na základe kvalifikovaných odhadov. Presnosť môže vykazovať odchýlky od skutočnosti, ktoré však nie sú zanedbateľné z hľadiska vývoja

dopytu na trhu

a predaja zásob. V posledných rokoch klesá spotreba konzumných zemiakov, ktorá ešte v roku 1997 dosahovala takmer 80 kg na obyvateľa, no vlani už klesla pod 70-kilogramovú hranicu. Usmerňovanie trhu so zemiakmi je preto sťažené a uvedené skutočnosti sú špecifické a nevyskytujú sa prakticky pri žiadnej inej významnejšej poľnohospodárskej komodite. Počasie bez mrazov od vlaňajšej jesene prakticky až do jari umožňovalo menším pestovateľom bez problémov skladovať a priebežne predávať svoju produkciu, čo pribrzdilo odber z veľkoskladov. Minuloročná národná kvóta neskorých konzumných zemiakov predstavovala 162-tisíc ton, čo je iba 48 % skutočnej produkcie, ktorá dosiahla necelých 340-tisíc ton. Nepriaznivý vývoj z hľadiska pestovateľov zaznamenali realizačné ceny. Priemer na konci prvého štvrťroka predstavoval len 4,88 Sk/kg, hoci v tom čase mal byť podstatne vyšší. K minimálnej cene 4,50 Sk/kg by sa totiž mali mesačne pripočítavať skladovacie poplatky vo výške 0,30 Sk/kg, čo sa však nestalo. Na Slovensku počas posledných rokov priemerná hektárová výnosnosť zemiakov ani raz nedosiahla

hranicu 20 ton,

vo vyspelých krajinách sa však ich produkčnosť pohybuje nad 30 tonami. Vlaňajšia vyššia úroda konzumných zemiakov v SR sa k záveru júna tohto roka premietne tak, že pri spustení zberu novej úrody môžu zostať domácim pestovateľom na skladoch nepredané zásoby.

Vladimír Turanský

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.