Otázniky pre hydrológiu

Zásahy nás robia bezbranejšími

Po extrémnych povodniach nás môže prekvapiť sucho, čím si príroda „udržuje svoj priemer“. Nie je správne sústreďovať odbornú, ale aj mediálnu pozornosť len na práve sa vyskytnutý extrém. Otvorenou je otázka, či sú nepriaznivé poveternostné javy v posledných rokoch častejšie ako v minulosti. Samotný výskyt povodní, napríklad počas jedného roku, má veľmi širokú variabilitu. Objektivita pri hydrologickom hodnotení povodní je potrebná nielen z hľadiska vodohospodárskej, ekonomickej a poisťovníckej praxe, a to bez ohľadu na osobné skúsenosti človeka, reakciu spoločnosti, mediálnu interpretáciu a hodnotenie dôsledkov a škôd. Analýza by mala každopádne obsahovať hodnotenie ľudskej činnosti a jeho vplyvu na povodne, na urýchľovanie odtoku, na stretávanie povodňových vĺn, skracovanie postupových lehôt, ale tiež odkazy na historickú pamäť a osobné skúsenosti. Postupne narastá citlivosť a zraniteľnosť kultúrnej krajiny oproti akýmkoľvek extrémom, nielen hydrologickým. Citlivosť narastá v dôsledku narušenia stability stavu, do ktorého sa prírodná krajina vyvinula. K narúšaniu stability dochádza v procese kultivácie prírodnej krajiny v najširšom zmysle slova. Zraniteľnosť krajiny narastá v dôsledku „pridanej hodnoty” do prostredia. Spolu s narastaním citlivosti a zraniteľnosti krajiny narastá aj citlivosť a zraniteľnosť spoločnosti a jednotlivca. Pri ochrane a prevencii pred povodňami by sme mali v budúcnosti viac počítať aj s aspektmi sociologickými a psychologickými, nielen s hydrologickými, technickými a ekonomickými. Hydroprognózna sieť má v súčasnosti asi 80 staníc, ktoré sú podmnožinou siete režimových pozorovaní, režimové pozorovania sa vykonávajú asi v 400 vodomerných staniciach. Súčasné technické možnosti vytvárajú už dnes predpoklady na zapojenie do hydroprognózy ľubovoľný počet režimových staníc.