Čo tak prognózovať katastrofy?

Investovať sme ochotní len krátky čas po obetiach

Rokom 1993 sa skončila približne 13-ročná perióda sucha. Roky 1994 – 2000 sú z hľadiska ročných úhrnov zrážok na území Slovenska normálne - medzi 90 až 110 % dlhodobého priemeru. Napriek tomu sme sa od roku 1995 stretli každoročne s viacerými veľmi extrémnymi povodňovými situáciami, ktoré boli vyvolané nadpriemernými zrážkami v regionálnom meradle, alebo aj mimoriadne intenzívnymi zrážkami na relatívne malých územiach. Ako pripomína hydrologička RNDr. Oľga Majerčáková, CSc., z úseku hydrológie Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), prírodné katastrofy tu boli, sú a takmer určite budú. Najlepšiou ochranou pred nimi je prevencia, je však najdrahšia, lebo sa uplatňuje v dlhodobom časovom horizonte. Dnes by mala pozostávať najmä z prehodnotenia terajších územných riešení a uplatnenia vhodných územných plánov. Prevencia zahŕňa aj aplikáciu vhodných technických riešení a výchovu obyvateľstva a efektívnu spoluprácu zainteresovaných rezortov pri tvorbe koncepcií.

Absolútna ochrana proti prírodným katastrofám neexistuje; dokonca treba nahlas povedať, že škody, najmä materiálne budú narastať, a to v dôsledku civilizačného rozvoja. Ten totiž nielen enormne zvyšuje „pridanú hodnotu spoločenského prostredia", ale predovšetkým zvyšuje jeho citlivosť a zraniteľnosť. Tu by bolo zo strany štátu rozumné uvažovať o výraznej tvorbe rezerv a jeho väčšej inherencii. Informovanie o hydrologickej situácii v reálnom čase a vydávanie predpovedí je pomerne dobre zvládnuté pre väčšie územné celky (v priemere jedna hydroprognózna stanica pripadá na 620 štvorcových kilometrov). Výstrahu na katastrofické javy majú viac-menej v rukách meteorológovia. Aj pri najdokonalejších monitorovacích a technologických systémoch zostáva vzhľadom na „mierky meteorológie“ neistota pri prognózovaní konkrétneho času, priestoru a intenzity javu. Výstrahy a varovania sa síce dostávajú na program dňa, avšak tieto riešenia potrebujú čas, peniaze a vysokokvalifikovaný personál. Potrebujú reálnu spoločenskú objednávku. Samozrejme, ak má spoločnosť záujem a prostriedky. Spravidla krátko po povodniach je záujem o tento problém značný, odstupom času však klesá. Akoby sa zabúdalo, že povodne tu boli a budú. Zabúdame aj na druhý extrém, ktorý môže mať na ekonomiku podobné dôsledky. Tým je sucho.