Hospodársky denník
USD50,489 Sk
EUR42,837 Sk
CHF28,161 Sk
CZK1,255 Sk
  Piatok  1.Júna 2001

Odstrániť deformácie reformy

Sonda do slovenskej poľnohospodárskej prvovýroby

Postupným prepojením nášho agropotravinárskeho komplexu do spoločného európskeho trhu bude vyvíjaný tlak aj na náklady našich výrobcov. Malo by sa to diať prostredníctvom štrukturálnych zmien výroby, výrobno-technickej základne i optimalizáciou oblastných výrobných štruktúr. Stabilizáciou nástrojov hospodárskej politiky v agropotravinárskom komplexe sa vytvárajú predpoklady na perspektívnu poľnohospodársku výrobu a spoločensky významných funkcií poľnohospodárstva. Nástrojmi hospodárskej politiky sa dotvárajú predpoklady na zabezpečenie trhu

potravín v kvalite,

sortimente a cenovej dostupnosti prednostne z domácej produkcie. Aký efekt dosiahlo podnikanie v poľnohospodárstve, odpovieme na základe údajov Štatistického úradu SR. Máme k dispozícii rozhodujúce makroekonomické ukazovatele za rok 2000. Podľa nich sa i naďalej pozitívne vyvíjala tvorba hrubého domáceho produktu (HDP), ktorý vzrástol v porovnaní s rovnakým obdobím 1999 v stálych cenách o 2,2 % (v bežných cenách o 8,8 %). Hlavným faktorom jeho rastu v porovnateľných cenách roku 2000 bol zahraničný dopyt (zvýšenie o 15,9 %), čo súviselo so zvyšujúcim sa podielom zušľachťovacieho procesu.

V odvetví pôdohospodárstva sa podľa uvedeného odhadu vytvoril HDP v objeme 36 mld. Sk (v bežných cenách). V porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástol o 8,4 %. V poľnohospodárstve sa v roku 2000 vytvoril HDP v objeme 31,9 mld. Sk (v bežných cenách) a v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástol o 9,2 %. Zamestnanosť v celej ekonomike bola o 0,6 % nižšia ako v rovnakom období predchádzajúceho roka. V odvetví ekonomickej činnosti poľnohospodárstvo, poľovníctvo, lesné hospodárstvo, rybolov a chov rýb sme zaznamenali ďalší úbytok počtu zamestnancov o 0,7 bodu. Priemerná mesačná mzda v tomto odvetví ekonomickej činnosti za rok 2000 bola 9020 Sk a v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka síce vzrástla o 7,6 bodu, ale v porovnaní s priemernou mzdou v národnom hospodárstve bola o 21,1 % nižšia. Produktivita práce v roku 2000 (meraná ako HDP v b. c. na zamestnanca) v priemysle dosiahla úroveň 424 737 Sk a v poľnohospodárskej prvovýrobe 224 934 Sk.

Efekt práce poľnohospodárov je potrebné organickejšie spájať s pridanou hodnotou, ktorá by mala byť zdrojom reprodukcie všetkých výrobných faktorov. Z praktického hľadiska každý podnikateľ by sa mal usilovať o to, aby pridal

čo najväčšiu hodnotu

do výrobkov a služieb na ich ceste ku konečnému spotrebiteľovi. Iba tak zabezpečí prosperitu svojho podniku. V poľnohospodárstve sa v roku 2000 výrobou a poskytovaním služieb vytvorila pridaná hodnota 10,1 mld. Sk a jej objem klesol o 17 % v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka. Za predaj rastlinných a živočíšnych výrobkov (vrátane osív a sadív) poľnohospodári v roku 2000 získali o 1,7 % nižšie tržby než v rovnakom období predchádzajúceho roka. Regionálna analýza tržieb za predaj poľnohospodárskych výrobkov ukázala, že najvyšší podiel na celoslovenskom priemere bol v Nitrianskom (29 %) a Trnavskom kraji (19,9 %), najnižší v Bratislavskom (5,2 %) a v Žilinskom (6,9 %) kraji. V rastlinnej výrobe sme v roku 2000 zaznamenali pokles o 16,8 %, ktorý bol ovplyvnený hlavne nižšími tržbami za predaj obilnín a olejnín. Treba však poznamenať, že úrodu poľnohospodárskych plodín ovplyvnilo sucho, a to hlavne v južných oblastiach republiky.

Za predaj živočíšnych výrobkov poľnohospodári získali o 3,5 % nižšie tržby než v rovnakom období predchádzajúceho roka. Objemovo klesol v roku 2000 predaj jatočných zvierat o 6,7 %, jatočnej hydiny o 6,8 %, konzumných vajec o 11,2 % pri nepatrnom náraste mlieka o 0,1 %. Podľa údajov Štatistického úradu SR právne subjekty zamerané na tvorbu zisku vyprodukovali za rok 2000 zisk o 59,9 % vyšší ako za rovnaké obdobie predchádzajúceho roka, a tento dosiahol objem 79,2 mld. Sk. V poľnohospodárstve sa za rovnaké analyzované obdobie

dosiahla strata

mínus 318 mil. Sk. Pritom 453 podnikateľských subjektov dosiahlo za uvedené obdobie zisk 1678 (v mil. Sk) a 563 podnikateľských subjektov vyprodukovalo stratu mínus 1996 (v mil. Sk). Jedným z negatívnych dosahov na stratovosť 563 poľnohospodárskych subjektov bola cenová disparita medzi vývojom nákupných cien poľnohospodárskych výrobkov a cien rozhodujúcich vstupov. Ceny priemyselných výrobkov, stavebných prác, stavebného materiálu sa zvýšili o 9,1, 9,0 a 6,0 bodu. V poľnohospodárstve ceny produktov rastlinnej výroby (vrátane zeleninárstva a záhradníctva spolu) vzrástli o 7,2 bodu a produkty živočíšnej výroby o 7,1 bodu. Disharmónia vývinu cenových hladín je mimoriadne vážna a vynucuje si aj mimoriadne opatrenia. Je jasné, že sama osebe prispieva nielen k zmenšovaniu zdrojov reprodukcie poľnohospodárskych producentov, ale oslabuje aj ich záujem na racionalizáciu výroby. Stratovosť výrazne súvisí aj s nedostatočným využitím produkčného potenciálu pôdy i hospodárskych zvierat, čo sa premietne v raste nákladovosti na základné komodity. Stratovosť čiastočne kompenzovali dotácie a zvyšok išiel na konto úbytku fixného kapitálu, rastúcich úverov, ako aj platobnej neschopnosti. Bude nevyhnutné, aj keď veľmi zložité,

vyrovnanie cien

a reprodukčných nákladov. Riešením nemôže byť hospodárenie so stratou ani závislosť poľnohospodárskych subjektov od dotácií, subvencií a úverov.

Ukazuje sa, že účasť štátu na riešení problémov poľnohospodárstva bude ešte dlhší čas nezastupiteľná. Hlavná ťarcha pri uzatváraní cenových nožníc bude spočívať na poľnohospodárskych subjektoch, keď sa upravia deformácie spôsobené v začiatkoch agrárnej reformy. Aj v tomto odvetví je čo racionalizovať tak v štruktúre výroby a jej alokácii, ako aj v podnikovej štruktúre a v riadení poľnohospodárskych podnikateľských subjektov.

Milan Mičulík

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.