Finančná analýza skupiny podnikov

Konsolidované účtovné závierky sme zaznamenali prvýkrát za rok 1993

Subjekty zaujímajúce sa o finančnú analýzu skupiny podnikov sú predovšetkým:

1. Vlastníci materského podniku skupiny majú záujem zistiť reálne ocenenie kapitálových účastín, ktoré majú v podnikoch skupiny a chcú poznať efekt, ktorý im ich vlastníctvo prináša a vplyv výsledkov rozhodnutí, ktoré ako akcionári v týchto podnikoch presadili na stav a vývoj celej skupiny.

2. Externé subjekty, ktoré sú v kontakte s niektorým zo skupiny podnikov, si uvedomujú, že finančná situácia jedného podniku skupiny je ovplyvnená vnútroskupinovými vzťahmi koordinovanými vrcholom skupiny.

Pri kontakte s inými podnikmi skupiny je individuálna účtovná závierka dostatočným podkladom na zhodnotenie ich finančnej situácie. Ak sa však skupina podnikov správa ako jednotný ekonomický celok a jej jednotlivé podniky majú silné väzby na materskú spoločnosť či ostatné podniky v skupine, potom by finančná situácia skupiny mala byť neodmysliteľnou súčasťou analýzy finančnej situácie ktoréhokoľvek z podnikov v skupine. Individuálna účtovná závierka hospodársky závislého podniku má obmedzenú vypovedaciu schopnosť. Rozhodujúcou je bilančná politika na úrovni konsolidujúceho podniku. Hospodárska situácia a následne aj dosahovaný

hospodársky výsledok

vykazovaný v súvahe, štruktúra aktív a pasív, nákladov a výnosov podniku v skupine sú ovplyvňované rozhodnutiami konsolidujúceho podniku. Tento má možnosť ovplyvňovať individuálne účtovné závierky jednotlivých podnikov internými obchodno-záväzkovými vzťahmi, internými finančnými transakciami a internými transakciami s akciami. Napríklad vo VSŽ Košice dozorná rada a predstavenstvo prerokúvali v rokoch 1997 - 1998 súčasne konsolidovanú účtovnú závierku zostavenú podľa medzinárodných účtovných štandardov a konsolidovanú účtovnú závierku podľa platnej úpravy v SR. Komplexná audítorská správa slúžila na strategické rozhodovanie vrcholového manažmentu, rozhodovanie manažmentov dcérskych spoločností bolo týmito rozhodnutiami ovplyvňované. Významným dokumentom pre rozhodovací proces bola výročná správa VSŽ, ktorá analyzovala: profil spoločnosti, vybrané ukazovatele, vývoj kurzu akcií, hlavných akcionárov, personálie. Obsahovala zároveň správu predstavenstva v členení: obchod, stratégia a podnikateľské aktivity, investície a rozvoj, kvalitu, ekológiu, výrobu, finančnú situáciu, ľudské zdroje a sociálnu politiku, služby, audítorskú správu, konsolidované finančné výkazy, zoznam spoločností s rozhodujúcim a podstatným vplyvom VSŽ, prehľad konsolidovaných hospodárskych výsledkov za posledné štyri roky a kontaktné údaje.

Východiskom pre VSŽ Košice pri rozhodovaní manažmentu skupiny podnikov bol rozbor hospodárskych výsledkov

materského podniku,

pretože finančné analýzy z konsolidovanej účtovnej závierky v porovnaní s finančnými analýzami materského podniku o zohľadnení finančných analýz jednotlivých podnikov sa neuskutočňovali. Účtovný hospodársky výsledok za bežné účtovné obdobie sa analyzoval v absolútnych sumách voči plánovým ukazovateľom v štruktúre: výnosy, náklady, zisk pred zdanením, daň z príjmov, zisk po zdanení. Uvedené ukazovatele sa porovnávali zároveň oproti skutočnosti minulého účtovného obdobia. Rozhodujúce faktory ovplyvnenia účtovného hospodárskeho výsledku boli - neplnenie obchodnej marže, nepriaznivý kurz peňažných prostriedkov v cudzích menách.

Hlavným dôvodom neplnenia tržieb bolo presmerovanie predaja z cenovo najatraktívnejšej Českej republiky z dôvodov nesolventnosti zákazníkov, devalvácie CZK a povodní do krajín západnej Európy, prípadne na iné trhy. Súčasťou rozboru bol prehľad stavu plnenia záväzkov vybraných obchodných spoločností v skupine voči VSŽ v štruktúre nájomné, odpisy, zakladateľský úver, bankové úvery a splatný

dlh celkom,

pričom sa sledovala splatnosť k uzávierkovému dňu minulého účtovného obdobia, uhradené v hotovosti, započítané, dlh či preplatok. Analýza krátkodobých záväzkov bola paralelou pohľadávok v štruktúre záväzky z obchodného styku, v skupine štátne daňové záväzky, ostatné krátkodobé záväzky. Osobitne sú rozlíšené záväzky do lehoty splatnosti a po lehote splatnosti za Slovensko, Česko, ostatné zahraničie a skupina VSŽ. Analýza finančnej situácie hodnotila aj reštrukturalizáciu úverového portfólia VSŽ Košice. Súčasťou bol prehľad úverových zdrojov podľa druhu a veriteľa, ako aj prehľad prevádzkových a investičných úverov.

Podniky v skupine VSŽ Košice v rokoch 1997 - 1998 nezabezpečovali riadiaci proces v oblasti technológie výroby, zásobovania a odbytu podľa ich postavenia v konsolidačnom poli. Súčasťou boli aj dcérske spoločnosti, ktoré boli označené ako vedúce obchodné spoločnosti, a to VSŽ Export - import, VSŽ Oceľ, VSŽ Servis, VSŽ Inžiniering, VSŽ Keramika, VSŽ Nákup, VSŽ Informatika. Tieto spoločnosti, napriek tomu, že boli dcérskymi spoločnosťami, v plnom rozsahu riadili vo všetkých podnikových činnostiach výrobne nadväzujúce spoločnosti a vrátane nich spracúvali rozbory hospodárskej činnosti. Už samotná tzv. atomizácia VSŽ Košice vytvorením dcérskych akciových spoločností a spoločností s ručením obmedzeným minimálnymi peňažnými

vkladmi odčerpala

z materskej spoločnosti likvidné peňažné prostriedky Zmluvami o dlhodobom prenájme s možnosťou odpisovania majetku u nájomcu pôvodný hmotný investičný majetok bol naďalej k dispozícii vo výrobnom procese, avšak úhrada odpisov a DPH z nájomného v prípadoch hnuteľného majetku výrazne znížili likviditu podnikov v skupine a predovšetkým odčerpali peňažné prostriedky vo forme DPH na výstupe, ktoré by nikdy nebolo zdaniteľným plnením, keby konsolidačné pole vzniklo založením obchodných spoločností nepeňažnými vkladmi.

Na tieto spoločnosti boli nadviazané obchodné spoločnosti, ktoré nahradili odbytové činnosti skupiny. To výrazne znížilo tržby VSŽ Košice. Likvidita sa znížila i o celkovo neadekvátny objem vyplatených odmien, dividend a tantiém v 117 obchodných spoločnostiach.

Zdroje financovania boli členené na prevádzkové, investičné, dodávateľské, obligáciami, krátkodobými a dlhodobými zmenkami a inými finančnými výpomocami. Vo VSŽ Košice vyhodnocovali nasledujúce finančné ukazovatele:

1. Rentabilita celkových vložených prostriedkov.

2. Rentabilita vlastného imania.

3. Nákladová rentabilita.

4. Nákladovosť.

5. Finančná stabilita.

6. Finančná samostatnosť.

7. Úrokové zaťaženie.

8. Bežná likvidita.

9. Celková likvidita.

Rentabilita celkovo vložených prostriedkov sa vyhodnocovala ku koncu jednotlivých štvrťrokov, pričom za optimálnu hodnotu sa považoval interval, ak rentabilita celkovo vložených prostriedkov je väčšia ako rentabilita vlastného imania, a tá je väčšia ako bežná úroková miera. Ukazovateľ bol závislý hlavne od výšky zisku po zdanení, plánovaný ukazovateľ sa pohyboval na úrovni 3,87 %.

Rentabilita vlastného imania by mala spĺňať podmienku, že je väčšia ako úroková miera, pričom ju významne ovplyvňuje zisk po zdanení a plánovaný ukazovateľ sa pohybuje na úrovni 4,12 %. Za

optimálnu hodnotu

finančnej stability podnik považoval hodnotu vyššiu ako 0,3 a plánový ukazovateľ je 0,58, pričom ide o pomer vlastného imania a dlhodobých pasív k celkovým aktívam. Úrokové zaťaženie vyjadruje, akú časť zisku odčerpávajú platené úroky. Optimálnu hodnotu vo VSŽ stanovili na menej ako 30 %, plánový ukazovateľ sa pohyboval na úrovni 38,67 %. Pri analýze skupiny podnikov sa musí prihliadať na menové vplyvy, zmeny konsolidačného poľa a s tým spojené deformácie pri jednotlivých konsolidačných operáciách, ako aj deformácie následkom prvej konsolidácie. Dajú sa rozlíšiť tri oblasti analýzy skupiny podnikov:

1. Nachádza sa skupina podnikov vo finančne výnimočnej situácii?

2. Ako sa dá hodnotiť globálna finančná spôsobilosť?

3. Zodpovedá finančný obraz očakávaným predpokladom?

Pri finančnej analýze skupiny podnikov je potrebné zhodnotiť výsledky skupiny ako celku, efekt existencie skupiny pre materskú spoločnosť, zreálniť obraz o finančnej situácie ktoréhokoľvek podniku skupiny, odhaliť vplyv jednotlivých podnikov skupiny na tvorbe výsledkov skupiny ako celku. Údaje, ktoré vznikli agregáciou a následnou elimináciou vzájomných transakcií medzi podnikmi v skupine, nedokážu vždy odhaliť prínos jednotlivých podnikov skupiny k výslednej agregovanej hodnote jej položiek. Na analýzu prínosu podnikov skupiny potrebujeme špeciálne upravené výsledky jednotlivých podnikov. Ako riešenie sa ponúka vychádzať z ich individuálnej účtovnej závierky, ale v tom prípade

sa stráca informácia

o tom, koľko z výkonov dcérskeho podniku je určených pre skupinu a koľko je výkonov pre externé subjekty, ktoré sa realizujú za iných dodacích, cenových, platobných a iných podmienok. Výhodnejším riešením je využitie rozpracovanej konsolidácie tesne pred záverečnou agregáciou individuálnych účtovných údajov a na základe podrobných informácií o veľkosti eliminačných úprav, spätné dopočítanie položiek týkajúcich sa dcérskych podnikov. Takéto informácie však nie sú povinnou súčasťou prílohy.

Posudzovanie likvidity podniku, ktorý je členom skupiny s intenzívnymi vnútroskupinovými vzťahmi, na podklade údajov z jeho individuálnej účtovnej závierky nevedie k poznaniu jeho skutočnej platobnej schopnosti. Pri analýze podniku skupiny sú zväčša pre externé subjekty rozhodujúce ukazovatele: lehota inkasa pohľadávok a splatnosti záväzkov. Ak veľká časť pohľadávok čiže záväzkov podniku vyplýva z obchodno-záväzkových vzťahov v rámci skupiny, je zjavná nielen jeho závislosť od skupiny podnikov, ale aj relatívna neschopnosť ovplyvňovať lehoty splatnosti pohľadávok a záväzkov. Posudzovať zadlženosť jedného z podnikov v skupine je neefektívne. Cieľom analýzy konsolidovanej súvahy je prehľad o zabezpečení

likvidity skupiny

podnikov. Východisková finančná analýza musí byť v čase uskutočňovania finančných analýz v nasledujúcich obdobiach stále prepočítavaná do porovnateľného stavu v záujme vypovedacej schopnosti finančnej analýzy bežného obdobia. Z prepočtu meny vznikajú vplyvy na konsolidovaný prehľad peňažných tokov. To isté platí pre kurzové rozdiely. Prehľad peňažných tokov, vypočítaný zo svetovej uzávierky spoločného podniku, môže byť pre úvahy o likvidite a finančnej situácii problematickou východiskovou veličinou, pretože dispozičné a transferové obmedzenia nedávajú v podstate zmysel zhrnutiu jednotlivých, v rôznych štátoch sídliacich podnikov (a priradeniu k jednotlivým záväzkom).

Najdôležitejšou fázou finančnej analýzy skupiny podnikov je interpretácia, pretože k stanoveniu finančnej situácie sa nedá dopracovať separátnym posúdením jednotlivých ukazovateľov. Vôbec nemusí platiť, že čím priaznivejší je individuálny ukazovateľ, tým aj celková finančná situácia skupiny podnikov je lepšia. Nadmerný zisk môže oslabiť odbytové možnosti,

nízka zadlženosť

môže svedčiť o nedostatočnom využívaní dlhodobých cudzích zdrojov, vysoké ukazovatele likvidity môžu byť dôsledkom príliš vysokých poistných zásob. Porovnateľnosť vypočítaných ukazovateľov s hodnotami porovnateľných skupín podnikov je nízka, pretože je veľmi málo porovnateľných skupín podnikov. „Odporúčané hodnoty“ pomerových ukazovateľov, ktoré považujeme za všeobecne platné ukazovatele vhodnej finančnej situácie, je práve v prípade finančnej analýzy skupiny podnikov ťažké stanoviť. V praxi niekedy dochádza aj k čiastočnému zneužívaniu pomerových ukazovateľov. Dostávame sa k potrebe stanoviť optimálne ekonomické parametre konkrétnej skupiny podnikov, v ktorých okolí by sa malo hospodárenie skupiny podnikov pohybovať. Malo by ísť pravdepodobne o viacrozmernú analýzu vo vnútri skupiny na základe ich spoločných vlastností. V každej skupine podnikov potom možno určiť najčastejšie sa vyskytujúce hodnoty ukazovateľov, ktoré budú tými správnymi charakteristickými hodnotami. Napriek tomu platí, že pre ktorýkoľvek pomerový ukazovateľ nemôže existovať jediná správna hodnota. Konštatovanie, že hodnota určitého ukazovateľa je veľmi vysoká alebo nízka, alebo práve tá správna, záleží od stanoviska analytika a konkurenčnej stratégii skupiny podnikov.

Ing. Jozef Škultéty

Košice