Stravné a nové miesto

Organizácia so mnou rozviazala pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov podľa § 46 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce (ZP). Výpovedná lehota mi uplynie 30. 6. 2001. Po dohode so zamestnávateľom si môžem zlúčiť pracovné voľno na vyhľadávanie nového pracovného miesta, avšak za ten deň vraj nemám nárok na stravné. Poznamenávam, že v organizácii nemáme odbory a máme zavedený pružný pracovný čas. Môžete uviesť, či je to naozaj tak? V ktorom právnom predpise je to upravené?

- Vzhľadom na skutočnosť, že v organizácii máte zavedený pružný pracovný čas, platí pre vašu organizáciu nielen ZP, ale aj vyhláška FMPSV č. 196/1989 Zb. o pružnom pracovnom čase v znení neskorších predpisov. Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá iba voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu a v prípadoch, keď to vylučujú podmienky výkonu práce na pracoviskách. Vzhľadom na to, že nemáte odborovú organizáciu, vzťahujú sa na vás len všeobecné pracovnoprávne predpisy, t. j. ZP a cit. vyhláška. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie v priebehu pracovnej zmeny, pričom za pracovnú zmenu sa považuje (faktický) výkon práce dlhší ako 3 hodiny (§ 140 ods. 2 ZP).

Podľa § 7 ods. 1 cit. vyhlášky sa pracovná prestávka na jedlo a oddych poskytuje tiež spravidla v základnom pracovnom čase (t. j. v čase povinnej prítomnosti zamestnanca na pracovisku), a to po troch hodinách od jeho začiatku.

Vyhľadávanie nového pracovného miesta pred skončením pracovného pomeru sa považuje podľa nariadenia vlády č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva ZP v znení neskorších predpisov, za dôležitú osobnú prekážku v práci na strane zamestnanca, pri ktorej sa poskytuje pracovné voľno. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden poldeň v týždni pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. a) až d) Zákonníka práce, pričom pracovné voľno možno so súhlasom zamestnávateľa zlučovať (váš prípad). Pokiaľ však právny predpis (§ 55 cit. nariadenia vlády) pri prekážkach v práci na strane zamestnanca ustanovuje presnú dĺžku nevyhnutne potrebnej lehoty, po ktorú zamestnancovi prislúcha pracovné voľno, celá táto lehota sa posudzuje ako výkon práce (§ 4 ods. 2 vyhlášky č.196/1989 Zb.). Za lehotu jedného dňa sa pritom považuje lehota zodpovedajúca priemernej dĺžke pracovnej zmeny vyplývajúcej z určeného, príp. kratšieho týždenného pracovného času príslušného zamestnanca. Je potrebné zdôrazniť, že uvedené platí iba pre potreby náhrady

Na základe uvedeného počas vyhľadávania nového pracovného miesta pred skončením pracovného pomeru - t. j. pri prekážke v práci z dôvodu, že sa „celá táto doba“ považuje „za výkon práce“, máte síce nárok na náhradu mzdy, avšak nárok na stravné nemáte. Vyplýva to zo skutočnosti, že ste fakticky na pracovisku nevykonávali prácu viac ako tri hodiny od začiatku základného pracovného času, t. j. že skutočný, reálny výkon práce na pracovisku nebol dlhší ako tri hodiny.