Pretromfne CD gramofón?

Pred necelými dvadsiatimi rokmi prišiel na trh prvý CD prehrávač. Vo svete spotrebnej aj profesionálnej reprodukčnej techniky spôsobil malú revolúciu. Aj keď digitálny záznam zvuku sa používal už v sedemdesiatych rokoch, k bežným smrteľníkom sa dostal len sprostredkovane ako podklad pri výrobe gramofónových platní alebo magnetofónových kaziet.

Compact disc sa usadil na trhu nielen vďaka úplne novej technológii a dovtedy nevídanému komfortu obsluhy, ale aj rozsiahlou reklamnou kampaňou. Z médií sa na nás hrnuli slogany o bezkonkurenčnej kvalite reprodukcie zvuku o nezničiteľnosti CD diskov. Netreba ich chrániť pred prachom a poškrabaním ako gramofónové platne, magnetické pole nepoškodí záznam ako na magnetofónovom páse. Trh bol nadšený. „Digital Forever!“ hlásali reklamy.

Na tvárach fanúšikov však veľmi rýchlo zamrzol úsmev. Pri vzájomnom porovnávaní zvukových kvalít zrazu prišli na to, že kompaktné disky nehrajú lepšie ako gramofónové platne. Technológia 16-bitovej lineárnej kvantizácie audiosignálu so vzorkovaciou frekvenciou 44,1 kHz sa zdala byť nedostatočnou. Kompaktné disky hrali ostro s vysokým skreslením v tichých pasážach nahrávky, čo sa ľudským ušiam príliš nepáčilo. A tak sa začali vyvíjať technológie na korigovanie nedokonalostí na záznamovej aj na reprodukčnej strane. Pri nahrávaní sa používali systémy SBM (Super Bit Mapping) od Sony alebo HDCD (High Definition Compatible Digital) od Pacific Microsonics. Veľa úprav sa robilo v samotných prehrávačoch na digitálne-analógových prevodníkoch. Nie vždy viedlo toto poľudšťovanie k úspešnému koncu. Bežní poslucháči boli spokojní, fajnšmekri stále počúvali gramofón.

Záznam zvuku technologicky napredoval. Už v polovici deväťdesiatych rokov sa bežne používal 24-bitový záznam so vzorkovaním 96 kHz. Slabým článkom reťazca však stále bol zaužívaný štandard CD. Na kvalitnejšiu digitálnu reprodukciu z disku bolo treba zväčšiť jeho dátovú kapacitu. To sa udialo až s nástupom systému DVD na trh. Aj keď nebol pôvodne určený len na záznam zvuku, poskytoval niekoľkonásobne vyššiu kapacitu zaznamenaných dát ako starý formát. O niečo neskôr prišla firma Sony s čisto audio nosičom pre vysoko kvalitnú reprodukciu - SACD (Super Audio Compact Disc).

Trh ešte nerozhodol, ktorý z nových formátov bude úspešnejší. Milovníci kvalitne reprodukovanej hudby však už môžu konštatovať, že zvukové kvality týchto formátov sa veľmi blížia gramofónovej platni.

Juraj Zvalo