Neutrálne nAIvná správa

Správy o Slovensku sú pravdivé, a predsa zavádzajúce

Zo 193 krajín sveta 149 štátov v roku 2000 porušovalo ľudské práva. Až 77 % národov! Tvrdí to najnovšia výročná správa medzinárodnej organizácie na ochranu ľudských práv Amnesty International (AI). V poradí štyridsiata, keďže AI pred tromi dňami oslávila štyri desaťročia svojho pôsobenia. Za toto obdobie aktivisti organizácie, ktorí zdôrazňujú svoju neutralitu a odpor k násiliu, sa zmobilizovali vo vyše 45 000 prípadoch, odpovedali na 17 000 prípadov súrnych výziev na obhajobu ľudí v nebezpečenstve a za svoju činnosť AI v roku 1977 získala Nobelovu cenu za mier. AI je považovaná za celosvetový hlas svedomia. Poukazuje na porušovanie základných práv zo strany vládnych režimov a štátnych orgánov, je plamienkom nádeje pre prenasledovaných, mučených a neprávom väznených. Nie nadarmo má ako symbol sviečku obtočenú ostnatým drôtom.

Ibaže triezvo uvažujúci človek sa občas pýta, či tá sviečka nie je obmotaná aj nitkami poloprávd či dezinformácií. SR sa neuvádza medzi skupinou 63 štátov, kde došlo k popravám bez súdu, či 28 štátov, kde dochádza k súdnym popravám. Slovensko, podobne ako väčšina európskych štátov, je vnímané ako krajina, kde dochádza k mučeniu zo strany polície, k zlému zaobchádzaniu s väzňami a so zadržanými a kde bolo zaznamenané rasovo motivované násilie. Opäť sa dostala na pretras rómska problematika u nás. A práve tu je priestor na spochybnenie neutrality názorov zo strany aktivistov Amnesty International. Prinajmenšom im možno vyčítať neucelenosť a nekomplexnosť informácií, ktoré vedú k jednostrannému pohľadu na vec. Isteže, vlaňajšie brutálne prepadnutie rómskej rodiny Balážovcov v Žiline, popradský incident, pri ktorom skupina „skínov“ napadla a zbila troch Rómov, pričom policajné vyšetrovanie sa nieslo skôr proti postihnutým ako v ich prospech, policajné razie údajne na vystrašenie Rómov, slovné prešľapy niektorých politikov a ďalšie rasovo podfarbené incidenty, ktoré AI uvádza, sú realitou. Nie sú vyfabulované. Sú však výsledkom spolužitia väčšinového národa a menšinového etnika, pričom korene sporov ležia na oboch stranách. Veci vytýkané Slovensku totiž neodzrkadľujú hĺbku celospoločenskej problematiky. Priemerný občan SR musí byť, slušne povedané, nazlostený, lebo podľa AI akoby sa násilie páchalo iba jednostranne. Incidentov, kde Rómovia sú v role obetí, je oveľa menej ako násilia, ktoré na nerómskom etniku páchajú práve Rómovia. Ak majú byť útoky - slovné a fyzické - voči Rómom vnímané na rasovej báze, vnímajme takisto rasovo aj akúkoľvek násilnú aktivitu Rómov voči Nerómom!

Aj preto výročná správa AI môže v konečnom dôsledku vyznieť zavádzajúco. Čo je v procese našich euroatlantických integračných snáh dosť nepríjemné, lebo aj vďaka tejto správe sa dá (podľa potreby) proti Slovensku argumentovať s deficitárnou legislatívou v oblasti ochrany ľudských práv. Hoci, ak by sme mali porovnať situáciu u nás so situáciou v rozvinutých západných štátoch, kritika nie je namieste. Rasistické sklony a intolerancia znepokojujú najmä tie vyspelejšie štáty. U nás sa žiadne cudzinecké ubytovne nevypaľujú ako v Nemecku, nedochádza k rasovo motivovaným bojom na uliciach ako nedávno v anglickom Oldhame a ani k justičným omylom a nedopatreniam ako v USA, kde vlani súdne popravili aj neplnoletých, duševne chorých a cudzincov, ktorých neinformovali o právach na konzulárnu pomoc.

Iaromír Novák