Obchod sa s nikým nehrá

Komentuje Zuzana Krútka

Porada ekonomických ministrov sa minulý týždeň stotožnila so záverom Protimonopolného úradu SR a v súvislosti s jeho analýzou správania obchodných reťazcov na trhu SR neodporučila nijaké opatrenia. Aj keď podľa vicepremiéra I. Mikloša prieskum naznačil, že existujú isté praktiky, napríklad „zalistovanie“, ktoré by bolo potrebné preskúmať z hľadiska férového konania, problémom vraj je, že neexistujú žiadne oficiálne podania od výrobcov a dodávateľov. Ochota hovoriť menovite a konkrétne je veľmi nízka. Veď z asi 700 dotazníkov dodávateľom, sa protimonopolnému úradu vrátilo 37. Potom SPPK prostredníctvom jednotlivých profesijných zväzov získala zosumarizované odpovede a odovzdala ich úradu. Ochota spolupracovať bola podstatne vyššia zo strany obchodných reťazcov. Zahraničné odpovedali všetky. Zrejme majú viac v úcte štátne autority. Výsledok: Protimonopolný úrad SR dospel k názoru, že nejde o zneužívanie dominantného postavenia na trhu, veď ani jeden z reťazcov takéto postavenie nemá.

Vstup reťazcov na trh SR priniesol nové spôsoby formovania vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom. To pozitívne, čo z neho vyplýva, je tlak na efektívnosť. Podľa niektorých názorov je to dokonca práve pôsobenie reťazcov, čo drží na uzde infláciu. A kým niektorí výrobcovia s nimi našli spoločnú reč, iným sa to nedarí. Slovenskí výrobcovia potravín určite nemôžu mať na reťazce ťažké srdce z preto, že by ich azda obchádzali a dávali prednosť zahraničným výrobkom. V tomto segmente trhu domáci producenti dominujú. Čo im však nepochybne robí problémy, to sú platobné termíny, niekedy až 60 či 75 dní. Údajne sa nepotvrdilo podozrenie, že reťazce uzatvárajú s dodávateľmi také zmluvy, podľa ktorých zostáva tovar majetkom dodávateľa a ten nesie zaň zodpovednosť až kým sa nepredá, s čím súvisí aj termín platby, ktorý sa posúva až za čas, keď zaň zákazník zaplatí. Tesco sa vraj proti takémuto podozreniu vehementne ohradilo. Aj keď reťazce zatiaľ slovenskému trhu nedominujú, už zajtra to môže byť celkom ináč. Reťazce, ktoré až zúfalo vedú medzi sebou boj o zákazníka, zvýšili a zvýraznili konkurenciu medzi svojimi dodávateľmi. Určite sú obchodné subjekty podstatne ohrozenejšie než výrobné. Domáci veľkoobchod i maloobchod sú tým prirodzeným konkurentom, ktorý musí zúročiť svoje vlastné tromfy: časovú nenáročnosť nákupu, domáce špeciality, prívetivosť obsluhy a jej schopnosť poradiť. Nevyhnutné sú veľmi pružné a rýchle zmeny. Svet obchodu sa s nikým nehrá.