Voda patrí všetkým

Komentuje Ladislav Kulik

Na prevod majetku z vlastníctva štátu do vlastníctva obcí predložilo ministerstvo pôdohospodárstva tri alternatívy: založenie šesť, osem alebo až štrnásť vodovodných spoločností. Podľa ministra pôdohospodárstva P. Koncoša práve pri šiestich spoločnostiach vychádza najnižšia cena vodného a stočného pre obyvateľov a náklady sú regionálne rovnomerne rozložené. Iniciatívy niektorých primátorov a starostov spočívajúce v odtrhnutí a samostatnom hospodárení s vodnými zdrojmi a majetkom sú pre neho známe, pritom zabúdajú na to, že na ich rozvoji sa podieľal štát. Mesto Prešov patrí práve medzi tie, ktoré vynaložilo pramálo prostriedkov na budovanie vodovodov, kanalizácií a čistiarne odpadových vôd a teraz je ľahko povedať, „my sme vybudovaní, my vystúpime“, a tí ostatní, ktorí majú menšie možnosti, nech sa trápia. To by bolo veľmi nekorektné, pretože voda nie je produktom, je darom prírody a pre niekoho aj darom božím, preto treba s ňou primerane nakladať. Má slúžiť pre všetkých obyvateľov tejto krajiny a pri jej používaní sa má prejaviť veľká zodpovednosť zainteresovaných, ktorí ju spravujú a aj solidarita s ostatnými, ktorí zatiaľ nemajú prístup k verejným vodovodom a sú bez kanalizácie a vybudovaných čistiarní. Hrať sa na vlastnom piesočku, púšťať od éteru vykonštruované vyhlásenia, len zbytočne komplikujú aj tak už dosť zložitú situáciu. Akékoľvek obavy z ekonomického područia minister pôdohospodárstva považuje za neopodstatnené, pretože ucelené vodohospodárske sústavy treba spravovať ako celok. V stanovách vodovodných spoločností musia byť také kritériá, aby ani najmenšia obec nemala pocit ukrátenosti.