Majetok v združení, pracovné cesty

Sme združenie dvoch fyzických osôb. Doklady vystavujeme na jedného, ktorý je zamestnávateľom. V minulom roku sme spoločne zakúpili budovu na úver s podielom 50:50. Výdavky delíme na polovicu, ako máme deliť majetok? Čo bude požadovať daňový úrad?

- Podnikanie na základe zmluvy o združení, uzavretej podľa § 829 a ďalších Občianskeho zákonníka prináša so sebou rad problémov v administratívnej oblasti. Vyplývajú z toho, že združenie nemá právnu subjektivitu, preto nemôže byť vlastníkom, obchodným partnerom, zamestnávateľom, daňovníkom, účtovnou jednotkou. Vzťahy účastníkov združenia navzájom a vzťahy k majetku, ktorý používajú pri podnikaní, definuje Občiansky zákonník. Ak združenie vzniklo s cieľom podnikania, je dôležité, že všetci účastníci združenia musia byť podnikateľmi v zmysle § 2 Obchodného zákonníka. Zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov (ZDP) v znení neskorších predpisov považuje účastníkov združenia za dvoch samostatných daňovníkov, z ktorých každý podáva vlastné priznania k dani z príjmov. Zákon upravuje len zdaňovanie spoločne dosiahnutých príjmov a uplatňovanie s nimi súvisiacich daňových výdavkov (§ 11 ods. 2 ZDP), majetok a záväzky majú vplyv na daň z príjmov len pri skončení činnosti jednotlivých účastníkov združenia (§ 23 ods. 12 ZDP), nie združenia samotného. Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve (ZOÚ) v znení neskorších predpisov neobsahuje nijaké ustanovenia o združení bez právnej subjektivity, pretože združenie nemôže byť účtovnou jednotkou – nie je fyzickou ani právnickou osobou. Ak ide o združenie dohodnuté s cieľom podnikania a všetci účastníci sú podnikateľmi, je každý z nich samostatnou účtovnou jednotkou, účtuje o svojom majetku a záväzkoch, svojich nákladoch a výnosoch (v prípade podvojného účtovníctva) alebo svojich príjmoch a výdavkoch (v prípade jednoduchého účtovníctva) a vykazuje svoj hospodársky výsledok. Na základe toho podáva aj každý osobitne za seba výkazy účtovnej závierky – výkaz o majetku a záväzkoch a výkaz o príjmoch a výdavkoch. Menej problémov majú účastníci združenia so zostavením výkazu o príjmoch a výdavkoch. Zvyčajne sa dohodnú, že jeden z účastníkov poverený správou majetkových hodnôt používaných pri spoločnom podnikaní vystupuje navonok ako zmluvný partner, uzatvára vo svojom mene zmluvy, vystavuje faktúry a na neho sú vystavené faktúry a o peňažných operáciách účtuje vo svojom účtovníctve. V rámci účtovnej závierky rozdelí príjmy a výdavky podľa zmluvy medzi účastníkov združenia, tí prevezmú svoj podiel príjmov a výdavkov do svojho účtovníctva (v jednoduchom účtovníctve sa účtuje ako uzávierková úprava príjmov a výdavkov) a o podiely ostatných účastníkov združenia zníži svoje príjmy a výdavky (tiež prostredníctvom uzávierkových úprav príjmov a výdavkov). Väčšie rozpaky sú s vykazovaním majetku a záväzkov. Treba si uvedomiť, že pri vložení hmotného majetku (budovy, auta, zariadenia, softvéru) do združenia nedochádza k zmene vlastníckeho vzťahu. Veci a práva ostávajú zložkou obchodného majetku toho účastníka, ktorý ich do združenia vložil, ten o nich účtuje, a ten ich aj vykazuje. Pri novonadobudnutých veciach a právach sa vec alebo právo stáva súčasťou obchodného majetku toho účastníka, na meno ktorého znie doklad o obstaraní. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť, rozhodujúce je, kto je uvedený v liste vlastníctva. Podobne záväzok účtovne zaťažuje toho účastníka, na meno ktorého znie doklad o vzniku záväzku (faktúra dodávateľa, zmluva o pôžičke). Obšírne vysvetlenie celej problematiky presahuje možnosti tejto rubriky.

Ako podnikateľ používam automobil, nezaradený do majetku firmy, na pracovné cesty. Aké náhrady mi prináležia?

- Zákon č. 385/2000 Z. z. doplnil zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov o ustanovenie § 24 ods. 2 písm. j), kde sa upravujú výdavky na pracovné cesty o bod 5. S účinnosťou od 1. 1. 2001 platí, že ak pracovnú cestu vykonáva daňovník s príjmami podľa § 7 vlastným motorovým vozidlom, o ktorom neúčtuje alebo neúčtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, uznáva sa daňový výdavok vo výške náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky a sadzby základnej náhrady. V súvislosti s týmto výdavkom nedáva zákon nijaké obmedzenie na uplatnenie výdavkov na spotrebu pohonných látok, stanovenú podľa zákona o cestovných náhradách. Neplatí tu teda obmedzenie podľa § 24 ods. 2 písm. v). Tento výklad vyplýva z usmernenia MF SR, vydanom k novým ustanoveniam zákona o daniach z príjmov. V usmernení sa zdôrazňuje, že musí ísť o vozidlo daňovníka, teda nesmie ísť o vozidlo požičané alebo prenajaté. Sadzby základnej náhrady boli prvýkrát výslovne uvedené v § 7 ods. 2 zákona č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách, občas sa aktualizujú opatreniami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré sa uverejňujú v Zbierke zákonov.